Ahojte, zisťujem každým dňom, že sa v mužoch vôbec nevyznám...mám priateľa už rok a pol ale do dnešného dňa sa mi nepodarilo pochopiť ho, teda lepšie povedané porozumieť mu. Ale aby bolo jasno začnem od začiatku - spoznali sme sa pred rokom a pol, presne v deň jeho narodenín. Som atraktívna, on tiež ale s tým rozdielom, že ja som to nikdy nejak extra nezneužívala pre získanie čo najvyššieho počtu partnerov, narozdiel od neho..Išla som do toho vzťahu s tým, že som vedela aký sukničkár bol ale ako povedal, mal už 30 rokov a chcel konečne vzťah, seriózny, proste cítil, že už potrebuje zmenu - k lepšiemu. Po čase sa ukázalo, že to myslel naozaj vážne, boli sme (aj sme ) spolu takmer každý deň, dala by som krk za to, že ma nepodviedol, aj modré z neba by mi zniesol, je dokonalým partnerom. Cca. po pol roku som cítila, že ho naozaj lúbim...nič som nepovedala, čakala som. Nedávno som mu z ničoho nič povedala, že ho naozaj lúbim a on - on mňa nie. Vraj ma má nado všetko rád ale nie je zalúbený! !! Chápeteto? Vie mi to nejaký muž - bývalý Don Juan vysvetliť? Som smutná, klesá mi tým sebavedomie a cítim sa byť zranená. Vraj to príde časom, vraj už toho tolko prežil, že na to potrebuje viac času...je to normálne? Som atraktívna, neflákam sa, navarím mu, upracem mu, všetko... Nehovorím, že je zlý, to nie - je pozorný, milý, kupuje mi darčeky, raňajky do postele aj po roku a pol ale... Je chyba vo mne? Poradte prosim :-((
Je chyba vo mne?
Takže myslíte si, že to nemá význam? Ja som si istá tým, že citovo je vychladnutý, sám mi to povedal a aj keby nie tak to vidím sama... Sranda je v tom, že on to myslí aj napriek tomu, že tam nie je láska, so mnou vážne. Nie som naivka, nenahováram si to - práve kvôli tejto kombinácii v tom mám chaos a nerozumiem tomu...A...ak mám byť úprimná, lepšieho partnera by som si ani nemohla priať.. Okolie mi hovorí, že vraj ma lúbi - inak by pre mňa nerobil to čo robí - ale vraj sám si to neuvedomuje, alebo nechce aby sa tým v mojich očiach nestal zranitelným...ja už neviem, fakt neviem...neviem ani opísať ten pocit ktorý zažívam, je to nepopîsatelné...
možno je po všetkých tých ženských čo v živote mal strašne citovo otupelý, že už ani nevie, čo je to niekoho ľúbiť ... inak ja by som do takého vzťahu asi nešla, keby som vedela, že predo mnou bolo xy žien .... a že to príde časom? no ak to neprišlo doteraz(rok a pol), tak to už ani nepríde ...
možno mu len vyhovuje to, že má doma upratané, navarené, pravidelný sex.. bohužial aj takí sú chlapi
Nie je chyba v tebe, urcite nie. Toto je ale velka facka od zivota. Zalubit sa neda na rozkaz, ale nebyt si po 1,5 roku isty citmi, resp. nemat take city, ake sa od vztahu ocakvaju je nieco, co si mal tvoj priatel ovela skor uvedomit a nezavadzat ta. Ak ta nelubi, nemozno cakat na to, ci sa zalubi a kedy.
Podla mna nie je chyba v tebe a nemusi byt ani v tom, ze davnejsie bol suknickar. Ako hovoris, v tomto sa zmenil. Podla mna je "chyba" v tom, ze srdiecku jednoducho nerozkazes. To sa neda prinutit sa do toho. Je jedno, ako velmi si atraktivna, ci mu navaris a upraces, aj keby si bola ta najdokonalejsia a on sa proste nezalubi, nie je chyba v tebe. Proste to tak je. Nechcela som ta tymto zranit, len nechcem, aby si hladala chybu tam, kde mozno ani nie je. Niekedy na zalubenie proste staci uplna drobnost, ktoru bude mat mozno niekto, kto je od nas menej pekny, menej sikovny a menej snazivy, ale jednodcho toto "nasho" zaujme a hotovo. A keby ti to aj tvoj drahy chcel vysvetlit, preco to tak je, preco sa doteba nezalubil, predpokladam, ze by ti to nevedel vusvetlit. Nevedel by najst odpoved na otazku PRECO.
