Zdravím vás v prvom rade všetkých. Neviem ani ako začať ale môj najväčší problém je v tom že neviem ani kde je problém. Keď si to zoberiem zo všeobecného hľadiska mám asi všetko čo som kedy mohol chcieť možno aj viac ale vo vnútri cítim neuveriteľné prázdno. Mám 24 rokov, super robotu a šéfa s ktorým mám kamarátsky vzťah a flexibilnú pracovnú dobu čiže robota je ok. Auto, byt a celkovo viac menej čo sa týka financií môžem povedať že som na tom viac než slušne čiže táto stránka je tiež ok. Čo sa týka medziľudských vzťahov nemám najmenší problém mám kopu kamarátov, známych aj priateľov ktorým môžem kedykoľvek aj o pol noci zavolať a viem že s nimi môžem rátať. O to viac ale nechápem stavy úzkosti ktoré ma pravidelne prepadajú a niekedy nemám už ani chuť žiť a celkovo mám pocit že musím niekam vypadnúť už sa nevrátiť a proste jednoducho začať nový život niekde úplne inde. O to viac ma trápi že neviem z čoho vyplývajú tieto stavy úzkosti a vždy to na mňa doľahne hlavne v noci kedy iba premýšľam a mám chuť sa v sekunde zbaliť a vypadnúť. Chcel by som vedieť iba jednu vec či sa toto stáva aj niekomu inému alebo mám problém hľadať niekde úplne inde.
Asi sem vobec nepatrim... Kam ale?
asi ti v zivote naozaj nieco chyba, ja mam takyto pocit po skuskovom, ked vsetko je uz za mnou, hotove, a zrazu, mam pocit, ze musim niekam vypadnut,lebo tu uz nemam co robit, o co sa snazit, ani tu uz jednoducho nechcem byt, citim sa tu tak sama nepochopena, ja to mam asi jednoduhsie, lebo vtedy odidem za otcom, ktory pracuje v zahranici, zmena prostredia, ludi, mentality, nove zazitky a miesta, myslim, ze mi to pomaha, jednoducho si zober dovolenku, kolko mozes a odid niekam, kamkolvek, sadni do auta a chod niekam, tam kde by si chcel ist, zabudnut na vsetko co tu mas, co tu musis, jednoducho, ked to chces zbal kufre a chod, nechcem ta nahovarat, ale ak si myslis, ze ti to pomoze, len vedz, ze pred problemami ani samotou neujdes, vsetko, co tu nachcas, ta tu pocka
Že stitna žľaza, borelioza...blbosť. ja mám tie pocity celý život odkedy sa pamätám, je to normalne...tak sa zbaľ a vypadni, chod trebárs do Amazonie na dva tyzdne. Tie pocity máš preto lebo vieš že skutocne hodnotný život je o niecom inom....hľadaj sám seba a zmysel svojho života
olivienka -pekne napísané.
Každý človek sa pre niečo narodil a má na tomto svete určité poslanie. Či už ho to napĺňa alebo nie bez neho a jeho poslania by sa možno žilo ťažšie tým druhým...
hm, niekedy ma to tiež chytá... hlavne keď som unavená a je toho na mňa veľa. hlavne keď mám pritom pocit, že je mi to úplne nanič a je jedno, čo urobím, ničomu tým nepomôžem
podľa mojej teórie naše vnútro túži po väčších veciach, než len chodiť každý deň do školy/práce. len tie väčšie veci sú samozrejme ťažšie dosiahnuteľné, hlavne ak ani nevieme, čo presne by to malo byť :) prípadne aj vieme, ale chýba odvaha, prostriedky... treba to buď úplne potlačiť, zaradiť sa do rutiny... to sa mi ale nepáči :) takže druhá možnosť je naozaj sa zbaliť a vypadnúť. alebo tretia, ktorú sa snažím praktizovať ja, je dúfať, že raz prídem na to, čo ma naozaj naplní, prípadne sa naštvem tak, že budem mať odvahu aj na to zbalenie sa a odchod... nevedno kam. a že teraz som len v prechodnej fáze, ktorú si musím trpezlivo odtrpieť :)
tiez sa mi to sem tam stava
Ahoj, som tom veľmi podobne ako ty. Napriek tomu že je všetkom vlastne v najlepšom poriadku často cítim smútok a prazdnotu. Ani neviem čo by som vlastne potrebovala aby som sa cítila šťastnejšia. Tiež mám 24 ale ešte študujem. Verím že postupne príde nejaká zmena, že zistím na čo vlastne som na svete a nebudem s cítiť tak opustene aj keď medzi ľudmi. Ja tiež často v noci premýšľam o tom že by som chcela zmenu aj keď vlastne ani neviem akú, hlavne asi aby som necítila ten smútok a úzkosť. Možno by sme obaja potrebovali iba zistiť čo nás robí šťastnými...
Stáva sa to veľa ľuďom.
Povedz mi, kde sa vidíš o 10 rokov?
Pri najbližšej návšteve lekára si daj urobiť testy aj na štítňu žľazu.
daj si spravit testy na boreliozu
