Pred časom som bol úplný optimista. Na všetko som sa tešil a všetko som bral s nadhľadom. V poslednej dobe sa to zmenilo a všetko beriem negatívne. Predtým som mal ako keby okolo seba nejaký štít ktorý mi pomáhal všetko vydržať.No prišli depresie a štít ako keby zmizol. Teraz ma proste hoci kedy napadne nejaká hlúposť kvôli ktorej sa znepokojujem a myslím na ňu. Väčšinou ma táto "nálada" chytá len ráno a trvá celé dopoludnie. Nad všetkým rozmýšľam štýlom: Načo mám vôbec vstať z postele keď sa tam večer aj tak vrátim, načo mám ísť do školy keď za pár hodín aj tak budem musieť prísť naspäť. Nič sa mi nechce, nič ma nebaví... Neviem čo ďalej, ako by sa mi podarilo znovu "obnoviť štíť" a zase myslieť pozitívne a zo všetkého sa tešiť.
Nechuť do života
dvadva dobre si to pomenovala "stit"..uplne presne, zkratka kedysi som vsetko zvladala a vedela si vzdy najst "nieco",co ma posunulo dalej, ked momentalna situacia nebola ruzova a prisli problemy, ale zkratka jedneho dna z nicoho nic pride ten blby pocit ktory spominate, to prazdno a nevie ani clovek z coho, preco a hotovo a nie a nie sa toho zbavit, akoby "nieco " narusilo ten ochranny stit bezpecia a ochrany "zhora" alebo ako to nazvat.
nirv
a co ak vycerpas vsetky menovane moznosti ?
vy co si myslite ze je to pocasim vas poslem na saharu a mozete sa tam prazit az vam ten usmev na tvari zaschne..
toto bude epidemicke, lebo mne ten stit tiez zmizol.. a bez neho je to divne, tie predmety ktore padaju na povrch mojej telesne schranky vo vysokej rychlosti sposobuju nieco, comu ludia hovoria bolest, a uz sa nemozem smiat, lebo to pritahuje dalsie rychlo sa pohybujuce objekty priamo do myokardu.
podla mna len prichadzas na to o com je zivot, pride druha faza zmierenie - u vacsiny ludi a ak nie, pridu tabletky
Blondula - hm, takze byt na zdravi je vlastne znak total depresie, ale nieco na tom bude :)))
Predtým ma bavilo veľa vecí. Od kedy som s priateľkou tak som si proste zvykol na stereotyp, na zabehnuté kolaje a keď sa niečo zmenilo dosť ma to ranilo. Dosť som športoval stáel som cvičil atď... Teraz sa mi vôbec nič nechce proste nemám ai chuť cvičiť...
Podľa mňa je to aj počasím. Rozprával som sa o tom už s viacerými osobami to nepomáha. Mal som dosť silné depresie ktoré ma už prešli teraz mám len takú nechuť do života. Nedokážem sa proste tešiť, dokážem to chvíľu no hneď si pomyslím na nejakú kravinu ktorá mi radosť pokazí...
,,porozprávať s dôveryhodnou osobou,,
zabitééé :D
Povedala by som, že máš depresiu. Skús sa fyzicky vybiť a porozprávať s doveryhodnou osobou.