Zdravím. Myslíte si že mám nádej? Mám 20 rokov ale neviem čo chcem od života. Nemám chuť na samovraždu tak sa nebojte :) Len mám taký problém že ja nemám nejaký karierny cieľ, aj ked by som ho rada mala. Jednoducho je problém v tom že som teraz skoncila studium po prvom semestri na vš ktorú som považovala za totálnu blbost, nebavila ma a ani mi nešla. Lenže teraz som len na urade práce a žijem v kraji s druhou najvacsou nezamesnanostou na Sk. Mám len strednú, žiadnu prax a nepodarilo sa mi spraviť ani vodičák ani na 4x tak už si ho nejdem robiť, som idiot lebo z aut mam blbý pocit od 17tich ako som mala havárku, preto som mala vždy stres na vodičáku a jazdách. Nemam na nič talent, a na dalsiu vysoku si už nechcem ist lebo tie kvanta ucenia uz nechcem zazit a nemam ani predpoklady na nejaku vysoku ktora by mala vyznam ako IT, FARMACIU A pod. Rodicia ma posielaju aspon na pedagogiu nejake ucitelstvo, ale ja nechcem naco ani sa tam nedostanem. Strednu mam tiez pedagogicku a nic z toho. Proste ja uz nemam nijaku nadej, energiu v seeb nic, som 20rocny mrtvy clovek na duchu. Uz som teraz mesiac doma a dumám co so svojim zivotom urobit. Ako si najst nejake miesto ale na nic neprichadzam, nemam ani nejake hobby co by ma bavilo a chcela sa tým živit. Hladám si robotu ale od nikadial mi ani len neodpisu,. Zlepsi sa to vobec niekedy? Budem musiet asi ist vonku robit do skladov alebo casnicku? Ja uz neviem, netuzim ani po nijakej kariere v bussinese alebo tak, ani po nejakom kariernom raste. Ako je to možne že nemam v sebe nejaky sen? Ale ja nemam ani priatela uz 2 roky ziadneho, mala som len jeden polrocny "vztah". Ale uz netuzim ani po vztahu neviem, uz to mam v riti aj to, vztahy teda. To je to ze mna to už ani nesere, som to už nejako totálne vyskratovala že žijem zo dna na den a je mi to jedno, nic lepšie už neocakavam. Fakt len neviem ako sa pohnut dalej, alebo ci mam vobec narok na nieco lepsie ked nič neviem a neovladam. Da sa tak prezit zivot vobec? V nejakej praci mizernej bez zmyslu do smrti ? Citim sa ako programová chyba v tomto dnešnom systeme života. :/
Som už odpísaná a stratená, či čo?!
doubledog to napísal presne - len vegetím :)))
sa priznám tajne: stratila som aj kondičku odkedy som doma. Napr. poupratujem doma a mám svalovicu...nevládzem nič robiť.
Ja som prečítal len zbežne pár viet, a uvidel som tam niekedy seba. Život neni vždy najlepší, ale dopredu sa odpisovať neni najlepší nápad. Ja mám tiež pomerne veľa problémov, neviem čo bude v budúcnosti, ale môžeš si byť istá že vždy existuje riešenie a tak. Alebo ak chceš o tom popísať napíš mi na
dogmeets@post.sk
Tiež mám 20 rokov ako ty.
ja som pol roka doma na podpore, a tiež mám podobné myšlienky. Nič sa mi nechce, namám na nič náladu, neviem sa pre nič nadchnuť, poriadne som sa nezasmiala ani nepamatám...
niekedy rozmýšľam, že načo sa ráno obliekam, ked aj tak nikam nejdem alebo načo si umyvam vlasy , pre koho a podobne. Samozrejme že sa donutim ale s velkým sebazaprenim. Nemám priateľa takisto ako ty. a ani nechcem, lebo som uplná krava :)))
ja som odrobila 10 rokov v kancli a zániku firmy som ostala doma. Mám 30 rokov čiže som staršia od teba ale chápem ťa. Určite máš aj myšlienky, že nechceš taký život že chodiť do roboty a domov a ráno odznova...proste som stratila zmysel života, nemám žiadnu buducnosť.
