Ahoj :)
Som v Nemecku na erazme, zo zaciatku zbehlo vsetko perfektne - nasla som si partiu, aj blizkych kamaratov, priatela, dostala som sa na vystavu v skole aj mimo skoly, proste parada. teraz od pol roka sa zacali veci kazit, moj najlepsi kamos musi odist, pretoze mu koncia viza, bolo to vcelku necakane. Meni sa mi byvanie, odteraz sa budem hore dole stahovat, s priatelom to konci, aj ked najlepsie ako moze a zostavame priatelia a vzdy ked sa zucastnujem stretnutia ohladom vystavy, kde su sami nemci, mam pocit, ako keby som tu bola mimozemstan. Nemecky som sa bohuzial nikdy neucila, ucim sa pilne teraz, takze teraz to dotiahnem na to, ze rozumiem prednaskam v globale, ale v bare, pri hlucnej hudbe, v slangu a rychlosti nerozumiem vacsine veci, co sa deju. Anglicky to nejde, pretoze som jedina nie nemka a je mile ze najdolezitejsie veci prekladaju. Ale vacsinu casu sa citim uplne mimo. Viem ze je to normalne, ale u mna to proste niekedy spusta pocit, ze nikam na svete nepatrim, nikto ma nema rad, som uplne sama. Aj ked racionalne je to uplne mimo.
Mali ste niekto v zahranici take pocity? Ako ste ich prekonali? ja sa snazim chodit medzi ludi, ked chcem byt sama, tak som, pretoze aj to je potrebne. Nemam vsak rada udalosti, kedy niekam musim alebo aj chcem, ale citim sa tam mizerne. Fakt, ako nula, mimozemstan. Mozno je to len to, ze sa vela veci, ktore koncia zbehli naraz.
Diky za rady :)
