Ako na steniatko?

Lea, pustit na volno nevychovaneho stavaca(polovnicke plemeno!)do lesa je krajne nezodpovedne voci zveri tam zijucej! A to nebola chyba psa( teda ani tu bitku si absolutne nezasluzil), ale len tvoja. Ak tvoj pes nema privolanie na dost velke percento, tak ho prosim na volno nepustaj. Ja ma tiez nieco polovnicke a v lese, ked uz vidim, ze sa velmi vzrusi a prestava ma tak trochu vnimat, ide okamite na voditko, pricom ju vsak bez vacsich problemov odvolam aj od zajaca. Inak, ja som svoju fenku zbila(naozaj ze zbila-rychle silne tapnutie rukou po stehne a muselo ju to boliet) len raz, ked bola este stena a cela ta situacia bola moja chyba, nie jej. Ale to mi doslo az po par minutach po bitke. No ale aspon som uznala, koho to bola vlastne chyba.

Toto mi trosku pripomina moju fenu , ked este bola stena. Drzala sa len pri nasej bytovke, ani napad ist niekde inde-ked som ju zobrala na ruky a preniesla dalej a potom pustila, zas sa rozbehla len k nasej bytovke. Alebo sa niekde zasekla, sadla si a dalej uz ani krok. Bola a je stale taky bojko. Ale po case sa to dooost zlepsilo:). Hlavne, ked boli v okoli nejaky psy na hranie(inak pes je vynikajuci na zoznamovanie:D)-to zas som mala problem ju od tych psov dostat.

Skus von zobrat nejaku jeho oblubenu hracku a trosku sa s nim ponatahovat, posaliet. A mas flexinu, kratke voditko alebo dlhsiu stopovacku? Ja by som ti mozno odporucila nejaku 5 m stopovacku-je dlhsia, nevyvija neustaly tlak na krk a stena bude mat pocit, ze je tak trochu na volno a pritom bude zaistene+je praktickejsia ako flexina. Alebo ak mas v okoli nejakeho spriazneneho psickara, tak sa s nim dohodni, ci by ta nemohol so svojim hafom(nech je priatelsky, hravy, nie nejaky nervak) odprevadit trosku z bytovky-myslim, ze dvom chlpacom sa bude spolu kracat lahsie a ten tvoj bude zabrdat do toho starsieho a ani sa mozno nenazda a budete dalej od bytovky:).

Dakujem vam vsetkym za rady, urcite si z nich nieco vyuzijem. Nas Fred je jazvecik, kazdy len zalamuje rukami, ze je to velmi tvrdohlava povaha, co sa mi zatial javi ako pravda. Chodim s nim von pocas dna kazde tri hodiny. Samozrejme, pusti to este aj v byte, ked neodhadnem cas, ale aj vzdy, ked sme vonku, urobi co potrebuje, vzdy ho za to pochvalim. Viem, ze krikom nic nedosiahnem a urcite by som nechcela, aby sa ma bal. Ako ste mi radili, aj si k nemu cupnem, realita je vsak taka, ze cupnutie pomaha len na vzdialenost ja-pes (musi byt na voditku, pretoze sme pri ceste). Pride ku mne, postavim sa, prejde pol metra a sme zase tam, kde sme boli. Pokial nucha a je na trave, tak ho necham. Lenze on mi toto robi v strede cesty,alebo parkoviska a to je nie len neprijemne,ale aj nebezpecne. Na rukach ho nosit rozhodne nebudem, nemyslim si, ze by to bolo spravne. A matie ma len to, ze toto mi nepripada ako strach. Keby to robil od zaciatku, tak chapem, ze je neotukany, v novom prostredi..ale on bol 5 dni uplne v pohode (dokonca aj prvu noc sme prezili uplne v poriadku, druhu noc uz spal v pelechu na chodbe vedla spalne-s otvorenymi dverami, parkrat zaknucal a zaspal, takze si myslim, ze sa citi dobre a v bezpeci) a teraz zrazu si len sadne, nechapavo na mna pozera a pritom celu cestu z bytu pred panelak prejde uplne bez problemov, dokonca nasu dlhokansku chodbu prebehne.
Dnes som veru vyskusala znovu piskoty. Pred vchodom som mu dala "ozuzlat" z piskoty, ktoru som drzala v ruke, potom sa pohol a siel za nou, ale musela som to dostkrat opakovat. Dopadne to tak, ze mu dam kusocek piskoty, ked sa este aj vycika alebo vykaka. Neviem, asi si to len namyslam, ale pripada mi ako vzdorovity teenager, lebo este aj ten pohlad, co na mna hadze... :D uz som asi paranoidna. Kazdopadne je mi to strasne luto, ze to zo zaciatku islo uplne idealne a teraz takyto sek. Nepamatam sa na ziadny negativny zazitok, ze by sa zlakol alebo co.

tina, priklanam sa k hurrydnu, na steniatko treba trpezlivost. krikom ho len zneistis. nezabudaj, ze sa v novom prostredi a bez matky citi stratene a mnoheho sa este boji. mnohemu este iste nechape, co od neho chces a preco ma to a to robit tak, ako ty chces. moze byt, ze sa vonku niecoho zlaklo a preto ten problem. teraz potrebuje lasku a ziskat istotu a oporu u teba, ty mu nahradzas vlastne matku. ked sa bude u teba citit v bezpeci, az potom ho mozes zacat cvicit ale na to mate este cas. to je fakt, ze najrychlejsie nieco pochopi, ked dostane za posluchnutie odmenu. ale nie kazdu chvilu celu piskotu! to by bol zanedlho ako valok a potom, pozor na cukor.

este doplnim, preco nie rukou....tvoja ruka by mala byt pre tvojho psa niecim dobrym, z coho by nemal mat strach. opacne sa pretrha puto a dovera medzi panom a psom. ak ho chces naozaj vytrestat, staci zrolovanymi novinami jemne klepnut na zatylok, je to pre psa neprijemne a neboli to. samozrejme, ze vonku nemas poruke noviny. staci ho vyhresit a dat ho na voditko kratko a to tak, ze musi ist za trest tesne vedla nohy. ja sa v taky den so svojim psom potom ani nerozpravam:). hovori sa, ze je to blbost, ze pes nevie preco a blabla....u mna to zabera. pravdaze dostane jest ale ziadne maznanie ako inokedy.

lea, pes sa nikdy nebije a rukou uz vobec nie! tym mozes tak akurat docielit, ze ta bude posluchat iba zo strachu. praveze pes nie je dieta. ja milujem svojich psov ako svoje deti ale nie vsetko plati na ne to, co plati na deti.

Aka to je rasa? Ja som mala od steniatka- stavaca, dalmatinca, jazvecika. Najviac z nich sa bal jazvecik, knucal hlavne v noci, no byvala som v dome, takze som s nim problemy s vencenim nemala... Jazvecika som si vzala do postele v noci, hladkala som ho a po case sa ukludnil. So stavacom som mala ten problem, ze bol zle vychovany, lebo k nemu boli vsetci prilis dobry a ked som ho pustila z voditka v lese nepocuval absolutne nikoho. Ked som ho po 2 hodinach prosenia a nahanania chytila,zobrala do krikov a tam som ho zbila,zas nijak strasne, som ho vytrieskala rukou po zadku jak male decko a nejako sa upokojil. Myslim, ze pochopil, ze spravil nieco zle, snazila som sa, aby pochopil, ze do stal zato, ze neposluchal. preto si myslim, ze so psom musis zaobchadzat ako s malym deckom, nezanedbaj to, teraz ked je stena a prilis ho nepros a nerozmaznavaj, nech sa nauci, ze ta musi pocuvat a ziadne trucovanie. Mohla by si vonku s nim nosit piskoty a nauc ho, ze ak pojde tam kde chces ty, dostane piskotku. Ja zas tiez na psov nie som odbornik, hovorim to len z vlastnych skusenosti. Nechcem byt hnusna, ale u nas bitka pomohla. Hlavne aby to bolo v tej chvili ked pes robi zle. Vtedy by to mal pochopit zaco to je. Taketo tyrania, ze psovi sa za trest neda jest, alebo zavrie sa na dlhsie do klietky za trest nema zmysel. Pes si to neuvedomi... A taka nahla zmena, to moze byt aj kvoli tomu, ze si uvedomuje, ze trucovat moze, ze mu to prejde. Inak kolkokrat snim chodis denne vonku? Ucis ho vo vnutri zakladne veci? Ked mu davas zrat a povies sadni, pocuva?

Ahoj,
určite na šteniatko nie je dobré tlačiť a hnevať sa naň. To len umocní jeho negatívne pocity /a tým bude dlhšie trvať, kým mu nebude robiť problém chodiť von/. Pamlsky sú fajn, rozhodne ak ich šteniatko chce, sú dobrou motiváciou. Mne veľmi dobre fungujú dve metódy /podľa situácie, aby som neohrozila život a zdravie šteniatka/
1. najúčinnejšia vec je keď vyjdem von zo vchodu psíka odopnem a poodídem od neho. Volám ho, ale len menom. Pritom si aj čupnem /to je dosť dôležité/. Šteniatko väčšinou zistí, že je samé a je bezpečnejšie pri páničkovi a rado dobehne. Vtedy ho riadne vychválim /môžem mu dať pamlsok, alebo sa s ním chvíľu pohrať/. Keď to robím takto, pomaličky si zvykne, že nie je nebezpečné ísť za mnou a je to príjemné.
2. robím to podobne, len šteniatko nechám na vôdzke /keď je v blízkosti vchodu cesta, alebo iné potencionálne nebezpečné miesto, volím určite túto možnosť/ Vždy poodídem len na dĺžku vôdzky, čupnem si a volám psíka. Aj keby neprišiel, pritiahnem si ho /samozrejme jemne/ a potom ho riadne vychválim, dám mu pamlsok, pohrám sa s ním, proste ho motivujem /ak nechce prísť a dotiahnem ho musím ho motivovať silnejšie, aby pozitívny zážitok z takéhoto cvičenia bol silnejší ako negatívne pocity z pritiahnutia/. Často pomôže aj ak sa šteniatko skamaráti s iným psíkom, treba sa dohodnúť s jeho majiteľom nech Vás čakajú neďaleko domu. Vtedy šteniatko väčšinou úplne zabudne na strach /netreba mu ho pripomínať ani pochvalou, jednoducho si zvykne, že chodenie von je prirodzené/ a rozbehne sa aj samo za svojim kamarátom.