trapi ma to v podstate cely zivot, komplikujem si sam zivot, mozno to mam v povahe, mozno som nejaky masochista, neviem, pritom mam vysku, slusne zamestnanie, dievcatam pripadam atraktivny, ale akoby som si to nevedel vazit a stale som myslienkami niekde inde, rozmyslam depresivne, a len obcas sa z tohto stavu dostanem a viem byt uvolneny, akoby som sa bal byt stastny, co mam robit, ako bojovat proti sebe ?
Preco si neviem uzivat zivot ?
Daj sa na vitariánsku stravu, začni meditovať, chodiť do prírody .. viac vnímať prítomný okamih .. :)))
Ja si každý deň hovorím, že už konečne musím začať žiť a stále nič, neviem niečo mi v tom bráni, niečo mi bráni žiť a byť šťastná a stále len tie depresívne myšlienky a stále dokola a dokola neviem sa toho zbaviť a stále sa trápim ani neviem prečo, ničím sama seba a už mi z toho šibe...
shy: tvoje slova aj mna plne charakterizuju, a tiez neviem ako najst to co by ma vnutorne naplnalo..
Ja som tu najväčší masochista v oblasti komplikovania si života a navyše som si uvedomila ako strašne mrhám svojim životom. Ale čo s tým ako to celé zmením to zatial neviem a musím nato prísť...
s tou uvolnenostou mam podobny problem, tiez sa citim v kuse napäty, neviem sa odreagovat, uvolnit a uzivat si zivot, stale na nieco cakam, co by ma mohlo nejako pozitivne nakopnut do zivota, ale zatial som to nenasiel a neviem to ani identifikovat..
Myslím, že si sa naučil potláčať sám seba, svoje sny a túžby, aby si vyhovel rodičom.
zrejme sem podrobnosti a detaily o svojej minulosti a dalsich veciach nenapises, takze ta doporucim rovno psychologovi. necakaj ze spravi zazraky, budete spolu kecat niekolko sedeni a hodin, nez ti zacne "sit rady a riesenia na mieru". ale o to budu ucinnejsie.
to nie je hanba, to je asi jediny zaruceny sposob, ako prides na povod toho, preco to tak je a sposob, ako to prekonat.