Mala som 3/4 rocny vcelku pekny vztah, velmi pozorny mily partner. Rad mi robil radost, nosil mi len tak drobne darceky aby ma potesil, pomahal mi v mojom byte s opravami, aj take, co som ho neziadala. Boli sme uz na dvoch kratkych dovolenkach a bolo super. Ked sa mi v zivote nedarilo, bol mi oporou, utesoval ma, stal pri mne. Co mi ale vadilo, ze sme sa velmi malo videli, byvali sme dalej od seba ale nie tak daleko aby sme sa nemohli castejsie vidat. Vacsinou sme sa vidali 1x za 3-4 tyzdne. Vacsinou sme si teda len volali alebo pisali cez net. Cas si na mna viac nenasiel, vacsinou travil vikendy s rodicmi a velmi casto navstevoval aj svojho kamarata. Sluboval ale, ze sa budeme vidat castejsie aj ze raz spolu budeme byvat. Prvy krat ma pozval do svojho bytu teraz na Silvestra. Stravili sme ho na chate jeho rodicov, bolo fajn. Az na to, ze na druhy den doobeda o pol 10 dosli jeho rodicia do chaty, co som necakala a bola som skoro naha. No neskor dosiel este jeho stryko a mali asi 2 hodiny rodinnu debatu, mna si moc nevsimali, citila som sa tam nadbytocna. Tak som sa isla prejst na dlhsiu prechadzku sama do lesa. Do jeho bytu sme sa vratili az navecer. Ja som bola unavena, isla si lahnut. Ked som vstala, nebol v byte, nechal mi len odkaz ze pride o 8 vecer. Nenapisal kam isiel. Ostala som niekolko hodin sama v jeho byte a bola z toho strasne sklamana. Ked sa vratil, ze bol u kamarata, ja so nanho kricala, pohadali sme sa, on ze a co sa mal kukat na mna jak spim? Dost skaredo sme sa pohadali, uz sme sa aj urazali, ja som mu povedala, ze sa nedivim, ze je v jeho veku stale sam pretoze je postihnuty na mozog on na mna krical ze ja este viac. Ja som sa chcela zavriet do izby, on mi chcel este nadavat, siel za mnou, ja som ho chcela vystrcit z dveri a zabuchnut ich, vtom ma on zacal udierat pastami do tvare a hlavy, bol dost brutalny, udieral z celej sily hlavne do tvare ale aj inde. Ja som sa zurivo branila a bila ho tiez, bola som ale slabsia, prehrvala som, zvalil ma na postel a bil a bil. Podarilo sa mi dosiahnut na svoj mobil, schytila som ho a zacala ho nim celou silou udierat do tvare a hlavy. Ked ma nechal tak, vyskocila som a usla do jedinej miestnosti, kde som sa mohla zamknut - na zachod. Neskor prisiel, nariekal, jak som ho strasne zbila a ze nech vylezem, snazil sa vypacit zamok, to sa mu ale nepodarilo, nieco hodil do dveri a rozbil to o ne. Ja som tam sedela skrcena v kute a bala sa. Po dlhom case ma presvedcil nech vylezem, ze mi nic neurobi. Tak som vyliezla, len ma poslal do izby spat, ze na druhy den ma odveze domov. A ukazal na velku hrcu co mal na cele, co som mu sposobila udermi mobilom. Vsetko daval za vinu mne, zo mna robil agresivnu hysterku co ho fyzicky napadla a tazko mu ublizila. Ja som nemala tak viditelne zranenia ako on, ale na hlave som mala tiez dve bolestive miesta po uderoch, z nosa mi isla krv, na nohach par mensich modrin, bolesti ruky pri pohybe a bolesti brucha. Na druhy den ma bez slova odviezol domov. Co si o tom myslite? Som ja vinna?
Zbil ma
Je koniec, hej, zmierujem sa s tym. Ale ide to tazko. Az doteraz to bolo takmer dokonale. Retiazku s priveskom co si u mna zabudol som mu poslala postou. Ked ma odviezol domov a ja som mu predavala tych par veci, co mal u mna, plakal. Neviem, ci mu to prislo luto a co mu vlastne prislo luto. Mali sme tolko planov. Vsetko je prec. Neviem, nakolko ma mal naozaj rad, ale neverim, zeby to neurobil znova.
Jaja, zjavne to az taky princ nebol. To co spominas spravy kazdy zamilovany chlap. Da si tvoju fotku do mobilu, ma dobru naladu, ked je s tebou,... To su malickosti, podla ktorych nesmies chlapa hodnotit na zaciatku vztahu. Dolezite je, ze ta zbil a ak by si s nim ostala, tak by ta bil stale castejsie a castejsie. Neskor aj tvoje deti a tvoj zivot by nestal za nic, az kym by si od neho neutiekla. Bude to zniet zle, ale to co sa ti stalo ti je viac na uzitok, ako na skodu. Teraz vies, ze to nie je chlap pre teba a ze treba hladat inde. Ak by sa to prejavilo za par rokov manzelstva, odchadzalo by sa ti horsie. Takze absolutny rozchod, strav nejaky cas s dobrymi kamaratkami, nech sa z toho vsetkeho dostanes a ked budes zase v normale, mozes pokracovat v hladani "princa".
Jaja - je koniec,naňho zabudni a buď rada, že to skončilo skor, než by bolo neskoro.A je to pre teba ďalšia skúška školy života.A tvoj správny princ ešte len príde.
Ani nevies macik ako by som si zelala aby to bolo len vymyslene. Aby to bol len zly sen, z ktoreho sa zajtra prebudim a nadalej tu budem mat svojho dokonaleho princa, ktory mi tak casto hovoril ako ma lubi, ktory ma casto vychvaloval aka som krasna a do mobilu si dal ako tapetu moju fotku, ked mu niekto volal tiez to zobrazilo moju fotku. Moj vysneny vzdy dobre naladeny usmievavy princ. Je prec. A je to realita.
Macik, chod si pozriet nieco v telke. Teraz sa tu bavia dospeli.
neviem,nechcem nikoho uraziť,ale sa mi to zdá vymyslene,ako z nejakeho thrilleru :D
Chlap nesmie udriet zenu, ani ked ho ona sama udrie prva !!! Co je to za chlapa, co nevydrzi nejaku facku, alebo slabsi zensky uder ? Mal hadku ukoncit a odist, kym sa obaja neupokoja. V ziadnom pripade sa neda obhajit to, ze ta udieral hlava nehlava. Niekto tu pisal, ze bezbranne zeny hladaju "muzstvo". No chlap co vyplakava zene, ako ho zbila, urcite nebude ten spravny ochranca
Dakujem vam vsetkym za vase nazory, za tie pozitivne a utesujuce, ale aj za tie negativne a odsudzujuce. Ja som to teraz fakt potrebovala, pocut to, dostat este jednu akoby imaginarnu facku, aby som sa spamatala a zacala rozmyslat normalne. A ano, mate pravdu. Ja som si vlastne len vybajnila nejaky vztah ktory v skutocnosti vlastne ani nikdy neexistoval. Naozaj sme sa vela krat nestretli. Ale ja som stale dufala, ze sa to zlepsi, vsak to sluboval a ja som tomu davala stale sancu. On bol ku mne strasne mily a dobry, nebol to ziaden alfasamec, nebol vysoky a uz vobec nie svalnaty, je len o 2 cm vyssi odo mna. Je to taky typ, ze posobi na ludi sympaticky, je mily, usmievavy, vtipkuje. Zoznamil sa s mojou mamou a tiez z neho mala vyborny pocit. Doteraz sa nikdy agresivne neprejavil a toto by som od neho nikdy necakala. Uz tiez nie som najmladsia a bola som si ista, ze som konecne nasla toho pana dokonaleho. On ma rozmaznaval a mne sa to hrozne pacilo. Dosiel ku mne sice len obcas, ale vzdy mi doniesol nejaku malickost co mi spravilo hroznu radost, ako napr. vonave oleje do kupela, dve deky, sadu hrncov (nastahovala som sa vtedy do noveho bytu a tieto veci sa zisli). Byt bol v zufalom stave, on mi sam obrusil dvere na chodbicke aby sa nezadrhavali, o to som ho pritom vobec neprosila. Bol to taky domaci kutil, postavil mi aj dve skrine co som si kupila. No nemali by ste z takeho partnera radost? Ja som mala velku. O to vacsi a hrozny sok prisiel po tom silvestri, co sa na novy rok stalo. Ja som v prvom momente davala vsetko za vinu sebe a este bola rada, ze ma nesiel udat, ze som ho udrela mobilom a sposobila mu na cele sfarbenu velku hrcu. Inak zrejme to tak zle ani nebolo, ja neviem ci si na to nieco prikladal, ale na druhy den tu hrcu uz nemal, ked ma viezol domov. Ale to uz teraz nie je dolezite. Ide o to, ze ja som si to sprvoti davala za vinu, ze som ho vyprovokovala, ze som mu skaredo nadavala. Ale potom sa mi to pomaly zacalo ulezavat. Toto sa mi fakt este nestalo zeby ma chlap takto brutalne zmlatil. A ze co by sa vlastne stalo, keby som na mobil nedosiahla? Ja som lezala na posteli pod nim, on ma udieral pastami vsade a vlavne do tvare, ja som sa snazila branit ale prehravala som, nemala som tolko sily. Dokedy by ma bil keby som mu ten mobil neotrieskala o hlavu? Ako by to skoncilo? Neviem si ani len predstavit. A nie, nechcem sa stat tyranou zenou. Len mi je to hrozne luto ze moj sen o dokonalom partnerovi sa rozplynul, ale bol to skutocne len sen. Od toho dna s nim nie som v kontakte, ani jeden z nas toho druheho nekontaktoval. On si len nechal na fb stale, ze je so mnou vo vztahu. Stale to tam ma, aj nasu spolocnu fotku zo stastnych cias. On mi po tej bitke daval vsetko za vinu a tvaril sa ako obet, ze ja som na vine lebo ja som zacala. Ale ja som ho akurat vystrcila z dveri a chcela ich zavret, pastami ma zacal bit on. Posledne dva dni som nad tym rozmyslala a dospela k tomu, ze nie ja som na vine. Mozno som nemusela hentak reagovat, nemusela som ho ponizovat, ale to co urobil, nebola adekvatna reakcia. Zbil ma 1.1., stale mam bolestive miesto na hlave, mala som to tiez mierne spuchnute,ale nie tak velmi ako on. A tiez ma stale pobolieva brucho, to neviem ci z tej bitky, ale boli ma od vtedy ako ma zbil. Ked som bola zavreta na tom zachode, snazil sa vypacit zamok a ked sa mu to nepodarilo, nieco hodil do dveri a rozbilo sa to. Ja som sa bala, ci to nebol moj notebook, ci sa mi takto nepomstil, ale nastastie to bola len nejaka jeho lampa ktora ho zas nastvala tym, ze nesvietila. Takehoto som ho vobec nikdy nepoznala, vzdy som poznala len tu jeho usmievavu milu tvar, som stale v soku.
a súhlasim úplne s DADULOU56
si na ceste stať sa týranou ženou, presne takto to začína!!
tak ja som taktiez zazila poriadnu nakladacku od ex priatela no bolo to trosku davnejsie ,ja som bola mladucka (17) on starsi a este i vojak ,takze je vam asi jasne, kto dostal poriadne ko ,ale dodnes som si na 100% ista ,ze za tu vzniknutu situaciu mozeme obaja a zakladat hovadske temy o tom ,ako mi niekto nalozil a este sa i pytat priblblu otazku ,ze kto bol na vine !
paneboze a to ty nevies ?!
-
co ti mozem asi tak poradit ,ked poznam iba tvoj pribeh.... asi len ,ze zavisle ,slabsie zeny viac podporuju mužstvo ,tak sa rozhodni ci ...... :)
