Duševné choroby

Ja mam taku skusenost. Chodim k psychiatricke uz asi tri roky, ale este sa mi nestalo, ze by som na chodbe stretol vacsinu tych istych ludi /vzdy stretnem len jedneho alebo dvoch, ktorych som uz videl predtym/. Ja si uz zacinam mysliet, ze cele mesto je u nas jeble. Alebo zle dedukujem???:)

pan d. ty mas skusenost, si tu o tom debatil. da sa zistit aj bez vestice, ci je clovek alebo jeho rodina nejakym spôsobom prekliaty?

ja ked uz placem, tak je velmi zle(som nadne), pocas placu sa dopracujem vzdy do zaverečnej fazy, ked uz mi ani slzy nejdu a tu nastava faza "noveho zaciatku" ked sa zas odlepim "od dna"...lebo vsak co mi uz ine ostava

skôr sa mi chce plakať vo chvílach kedy mam byt uplne pokojna. a ked mi je zle, tak mlčím a komunikujem spôsobom hm ee ...

V neliečenej depresii už jednoducho plakať nedokážeš, čosi sa v tebe zablokuje... aj keď by človek naozaj chcel a potreboval, nedokáže to. Aspoň tak som to mala ja, navyše som si plakanie nahradila automutiláciou, tiež som tomu asi dobre napomohla :-/

Tak nejako...

Blbé je, že sa mi tým plačom ani neulaví.

ja si depresivneho cloveka predstavujem, ze sa nedokaze smiat ani plakat, nerobi mu radost ani cinnost, ktora ho pred tym tesila a chodi ako "zbludily holandan" :D a vsetko mu je ukradnute a najlepsie nech mu da kazdy sväty pokoj-dalo by sa to aj tak charakterizovat? neviem, lebo ja mam vraj len sklony k depresii (okrem ineho)aj ked neviem ci si to psychologicka nezamenila so syndromom vyhorenia :D

Ale Migelovi psychoza este len zacala, on je este len na zaciatku liecby /ak sa vobec lieci/. Len postreh.

Pre mňa je osobne veľmi ťažké plakať.
Emócie zostávajú u mňa dlhodobo a sú veľmi silné. Niekto ak napríklad zažije nejakú vypätú alebo traumatizujúcu situáciu tak dokáže plačom všetko odventilovať. Veľmi tým ľuďom závidím.