Ahojte :) Mám 19,5 rokov a ešte som nikdy žiadného chlapca nemala, možno zo znie divne ale je to tak :( Už sa za to normálne aj hanbím, všetci kamaráti, kamarátky, spolužiacky, dokonca aj mladsie sesternice, bratranci vsetci uz niekoho majú, alebo aspon v živote už mohli pocítiť čo je to láska.
Ked sa ma niekto opýta, ze kde mám frajera, neviem co mám povedať a cítim sa tak trápne...akokeby som bola tým najškaredším dievčaťom na tejto planéte. A pritom to tak nieje. Veľa ludí a aj chlapcov mi povedalo,že som velmi pekná. A všimla som si, že sa ma vela chalanov hanbí, a vôbec neviem čím to je?!? Práveze sa snažím furt usmievať a tváriť milo, tak neviem prečo sa ma hanbia? Ale všimla som si aj to, že sa ma hanbia len pekní chlapci, neviem čím to je...
Je pravda, ze som trosku tichšej a hanblivej povahy, tak možno to bude v tom...myslíte ze sa to časom zmení? Viem, že na lásku mám este času dosť, ale občas mi to veľmi chýba, a ked vidím zalúbené šťastné páry príde mi vždy lúto, že ja som to este nemala možnosť zažiť :((
Nikdy som nikoho nemala...čo robím zle?
tbll555, kEď ti to nevadí, tak to máš fajn je ti tak dobre. Ale niektorým ľudom už naozaj niekto chýba, a plus aj ten pocit, že ešte nič nezažili, a či to bude vôbec ešte dlho trvať.
chloe, kiežby to bola pravda, že čoskoro by sa niekto našiel, aj ked neviem si predstaviť, ako by som svojmu budúcemu toto vysvetlila :)
Ja som spoznala svojho prveho (skutocny vztah) po 20tke, predtym tam boli take ze flirt a tak ale s tymi chalanmi som si nedokazala predstavit vztah ani som sa do toho stadia nedostala.. a tiez som si vtedy myslela ze co si moj frajer pomysli ked mu poviem ze som nikoho nemela... a jedneho dna som ho stratla ..moj prvy a ak panboh da tak som presvedcena ze posledny.. jednoducho to prislo nehladala som ho ale aj tak bola ruka v rukave hehe.. a je uplne dokonaly ... nepresla som si fazou zlomene srdce (nastastie).. ale chodime spolu uz skoro 3roky a som stale zalubena ako na zaciatku... a pokial ide o to ako som mu povedala ze som pred nim nikoho nemala... tak som mu proste povedala ze tam boli chalani a le nic vazne... a tot vse.. takze baby pride to mozno skor ako si pomyslite
No..som od teba o niekoľko rokov strašia a tiež som ešte nemala vzťah, vôbec nič. Ale netúžim po tom, neviem si to dosť dobre predstaviť na mojom mieste, neviem, aké to je a aké by to bolo. Možno mám z toho strach, alebo neviemčo. Ale nezaťažujem sa tým, pretože viem, že aj tak by ma nikto nechcel .
Oveľa väčšou prioritou mi je priateľstvo.
Mňa veľmi zaujíma, že prečo sme ešte do tohto veku nestretli aspoň čo i len jedného človeka, s ktorým by sa dalo mať vzťah. A iní ľudia zažijú už niekoľko vzťahov. Jasné aj sa sklamú, aj všetko okolo toho, ale v podstate aj toto je určitý druh sklamania, že prečo sme nemali aspoň tú jednu možnosť. Nasilu vzťah to nie, práve preto som si nič nezačala ani v tých 18. 19. rokoch, ked som asi aj mohla mať, ale potom ked sa ďalšie roky nič a nikto neobjavuje, je to časom divné.
možno to bude tým, že si tichšia, ale si ešte mladá, to, že nemáš chlapca, ti vôbec nemusí byť trápne, poznám dievčatá, ktoré v tom veku ešte nemali žiadne skúsenosti s chlapcami a nakoniec sa vydávali ako prvé, určite si niekoho skôr či neskôr nájdeš, skús si vychutnávať samotu, venuj sa zatiaľ sebe, svojim záľubám a kamarátom a nič nesil, ten pravý sa objaví... keď budeš mať po tridsiatke a budeš sama, môžeš začať robiť paniku
a tiež som tichá a hanblivá
ja budem mať 19 teraz v januári. a tiež som ešte nemala žiaden vzťah, ani malý úlet, ani sex, bozky boli bohužiaľ iba v alko opojení.
chcela by som sa opýtať, či ak sa mi niekto páči a neviem, či tomu človeku sa páčim ja, či je lepšie sa ho spýtať narovinu, alebo počkať, kým príde on? pretože mám strach z odmietnutia. a tiež neviem, ako by som sa opýtala. neviem rozpoznávať signály, či sa tomu chlapcovi páčim. mala som pár krát dojem, že sa mu páčim, ale stále sa našlo niečo, po ako keby potvrdilo, že nie. bola som z toho mimo, a nakoniec, som sa do toho človeka tak-povediac zaľúbila (alebo som si myslela, že áno), no nič som pre to neurobila.
PROSÍM PORAĎTE
PREBOHA VED SI EšTE TAKá MLADá A Už MUSíš S NIEKYM CHODIT? MNA by vyhodili z domu keby som tak mladá bola s nikemy chodila. DO 25 SOM SA ANI NEOPOVážILA AJ KED SOM MOHLA S VIYCERýMI čO MALI O MNA ZáUJME SOM BOLA NTENá ICH ODMIETNUT, MAMA ROBILA OBROVSKé PREDSTAVENIA CIRKUSY.
EšTE Máš čAS KDE SA PONáHLAš, POZNáM TAKé čO Už V 17 CHODILI S MNOHýMI Až DO 20KY SKORO SA VYDALI ALE AJ SKORO ROZBVIEDLI.
STAčí AJ PO 22rokoch začat s niekym chotit.
si myslím preto nemáš nikoho lebo ty to ešte v skutočnosti nepotrebuješ, necítiš sa nato,neskor po 22ke možno budeš mat chut niekohomat, ked dozrieš, premna to bolo velmi skoro tak chodit, asi by som sa dusila priskoro.s niekym chodit lebo aj ostatný sa na to možeš v***bat.
no ani neviem preco, dovodov bude viac a nikdy som nestretla nikoho kto by sa mi pacil, tym nemyslim vyzor, skor ako osobnost
