Problem so Sebaovladanim v stresovych situaciach

tibi, ja ti neporadím, mám len malú pripomienku. "Bojim sa ze ak sa toho nezbavim bude to casom horise a nakoniec odozeniem so svojho zivota kazdeho koho mam rad." Namiesto takýchto myšlienok si radšej hovor - Ja to dokážem! Časom to bude lepšie a lepšie a stres a tlak ma nijako nerozhodí. - Ono sa hovorí že, to, čoho sa najviac bojíme sa stáva skutočnosťou, pretože ten strach živíme svojimi myšlienkami a stane sa realitou len preto, lebo sme na to mysleli. Tak sa prestaň báť a začni si veriť, že sa toho zbavíš. Ja netuším AKO, ale určite na nejaký vhodný spôsob prídeš.

Magy, vdaka za info, to vysvetluje preco najlepsi kamarati beru mna z nadhadom:) Kazdopadne za posledne 2 tyzdne sa nestalo nic len vdaka tomu ze som si uvedomil v com je problem a co ho sposobuje.

No s tym psychologom to vyzera slubne alebo repsektive s tym drilom, len neviem ci ten vojensky by pomohol, to by musela byt skutocna autorita aby som toho cloveka nepokusal:)

moc dakujem za radu, vazim si to

tibi - strata sebaovladania znamena, ze si s problemom nevies poradit rozumom, tak nastupuje ventil pomocou emocii.
samozrejme, ze to konkretny problem neriesi (iba zhorsuje), ale to je pre pointu tohoto mechanizmu irelevantne.
mozog je totiz z dvoch polovic, pricom jedna riesi veci logicky, a druha emocne.
kazdy sme od narodenia nastaveny nejak inak, mame do vienka dane ine prednosti a zapory, specifika svojej povahy. ty si bol (aspon tak pises) odmalicka cholericky typ, teda v urcitych momentoch viac emocny. postupom casu si sa to naucil ako-tak zvladat, ale sam vidis, ze este je vela situacii v zivote, ked v momente vacsieho tlaku tento nauceny klud zmizne ako para nad hrncom a odkryva sa tvoja podstata, taka aka je od narodenia a ktoru mas zakodovanu.
rad by som podotkol, ze to nie je chyba. niekto zvlada krizovu situaciu s rozumom a s prehladom odjakziva, iny panikari a zdrha. ci uz fyzicky, alebo emocne.
v principe su dva druhy riesenia.
bud tvoje okolie a znamych "poriesis" tak, ze bude uzrozumene s tvojou povahou a berie to ako tvoju prirodzenu sucast, pricom tu nevrlost, urazky ci ine negativne prejavy neberu osobne ani vazne, ale jednoducho sa stiahnu a pockaju, kym vychladnes.
niektori ludia sa zvladat veci so stoickym pokojom nenaucia nikdy.
druhym sposobom - podstatne pracnejsim, a bolestivejsim, je zmena pomocou treningu. aby som bol presnejsi, prejst peklom. ako sa hovori - cvicenie robi majstra - tak aj ty, pokial budes trenovat zvladanie spravania v hranicnych situaciach, pod tlakom ci hrozbou, tak postupne sa budes zlepsovat a zvladat to. existuje nepreberne mnozstvo testov, ktore cloveka donutia riesit problemy pod obrovskym tlakom. pouzivaju ich psychologovia, psychiatri ale co je asi najbeznejsie - vojaci.
prave takyto vycvik, kde clovek ide az na hranicu svojich moznosti, dokonca casto za nu, ked musi siahnut az na dno svojich schopnosti a vydolovat odtial to, o com si myslel ze nema... to ho zoceluje a robi z neho cloveka, zvladajuceho situacie, ktore v podstate ziaden bezny clovek viac-menej nema ani sancu zvladnut uz z principu.
mozes skusit najst vo svojom okoli psychologa, ci psychol. poradnu a poprosit o testy. rovnako mozes skusit vyhladat rozne spolky, ktore sa zaoberaju civilnym vycvikom na baze vojenskych drilov v extremnych podmienkach. tam nehrozi nebezpecenstvo ohrozenia zivota, to najhorsie co sa ti moze stat je, ze budes iba vyhladnuty, zmoknuty ako mys, od blata, uzimeny, unaveny a nasraty. :D
alebo to pohnat vyssie a skusit nejaky vojensky vycvik. su rozne, od beznych drilov, az po extremne na styl "navy seals". z vlastnej skusenosti ti mozem povedat, ze je to peklo, ale ked nim prejdes, tak to co je dnes pre teba "situacia na vrazdu", bude potom "heh, lavou zadnou". ;)
vyber si sam...