Moj život už stratil zmysel

"Mojim už dávnejším snom je byť speváčkou-gitaristkou..."
no vidis... mas ciel!
a teraz uz staci jedina vec. ist za nim. mas gitaru? mas kopec casu? mas izbu alebo miesto, kam sa mozes zavriet a skusat?
ci mas internet, sa nepytam, lebo inak by si sem nepisala ;)
a pomocou neho najdes spriaznene duse, napr. na myspace, alebo aj pokeci, inych hudobnikov, textarov, s ktorymi sa mozes stretavat, vymienat skusenosti, chodit napr. hrat, skusat do studia atd. chce to len (aspon zo zaciatku) trosku klapky na oci, nevidim nalavo-napravo a idem za svojim. ;)
zacnes niekde v klube ako spestrenie posedenia hostom a ak budes dostatocne huzevnata a tvrdohlava, mozes skoncit ako hviezda! ;)
hmmm???

Vo veku od 13 do 19 sa mozok prudko vyvija, rekonstruuje, a casto sa pri tom robia velmi neprijemne procesy. Na stastie z toho postupne vyrasties, takze len trpezlivost. O par rokov na to budes hladiet uplne inac, rovesnici(teraz tak isto teenageri) sa tiez budu k tebe spravat uplne inac, a budes si rozumiet s dospelymi ovela lepsie. Takze nezufaj.
Snaz sa odstranit stesy zo zivota, co najviac, to je dobra rada pre kazdeho, mozno sa ti napravi aj spankovy cyklus. Viac cez Google.sk pod rng, stres a tiez v teme spanok.

Magy, dakujem.. je to výborná pomoc.. len jedna vec je čo je mojim cielom, pretože to ani sama neviem a potrvá kym sa rozhodnem..

Mojim už dávnejším snom je byť speváčkou-gitaristkou.. deliť sa o pociti s ludmi, spájať sa snimi pomocou hudby.. velmi by ma bavilo. Pár songov mám napísaných, ale neviem ako sa posunúť dalej.. a či je to dostatočne velký ciel

Patrisa - to co opisujes je velmi smutne, lebo vyrovnavat sa s tym budes este dlhe roky. pokazene detstvo a mladost je ako sram na dusi na cely zivot.
lenze zaroven to znamena, ze to nie je koniec sveta ani zivota. sram mas, ale da sa zit aj s tym. a ze ziju ludia aj s horsimi vecami...
jedno ti mozem poradit. co bolo, nezmenis.
taktiez nezmenis povahy alebo hlupost inych ludi, vratane svojho otca.
co ale mozes zmenit a na co vplyv mas, je tvoja buducnost, kazdy nasledujuci den, kym budes a kym sa stanes.
a ver mi, ze niet krajsi pocit, ako dokazat nielen sebe, ale vsetkym tym neprajnikom naokolo, co na teba cele roky nadavali, nepriali ti, zaznavali a buzerovali ta, ze sa kardinalne mylili.
potrebujes na to LEN DVE VECI.
ciel a volu.
ciel dostatocne vysoky, aby si vsetci okolo poklepali na celo a pomysleli "ta sa naozaj zblaznila".
a volu, aby si sla za tym cielom aj keby neviem co bolo a dosiahla ho.
ak sa u niektorych veci hovori, ze "zabil dve muchy jednou ranou", tak pri tomto je to rovno cela kopa much.
jednak sa naucis to, ze tvoje moznosti a hranice su podstatne dalej, ako si myslis.
za 2. ziskas skvely zaklad pre seba ako osobnost a do zivota, pracovitost, huzevnatost... to co ti nedali doma, si mozes vziat sama.
3. vyplnis svoj zivot a cas cielavedomou a zmysluplnou cinnostou. ak si sa nenasla v rodine najdes sa inde. nikde nie je napisane, ze rodina je to prve a posledne. si mlada, zivot len zacina, este mas kooopec casu pred sebou a velku sancu sa toho fakt vela naucit.
no a za 4. - ako som pisal vyssie, vytries zrak vsetkym, co o tebe pochybovali. akurat to ma jednu neprijemny dodatok. zacnu ti zavidiet :P
uspech sa totiz na slovensku neodpusta.
pripravena?
a ak si myslis, ze hranice toho, co clovek dokaze su limitovane, tak jeden priklad za vsetky:
www.youtube.com

Že mám depresiu som si prvýkrát uvedomil keď som mal 18 ale mal som ju už od 14tich. Len som nevedel čo to je a prečo sa tak cítim. Ja neviem či Ti niečo pomôže ale ak by si sa chcela porozprávať tak viem čo prežívaš. Prežil som niečo podobné...

A pubertu máš ešte pred sebou. Práve sa menis na dospelého človeka. Už teraz si silnejšia ako rovesníčky, lebo chapes, co je naozaj dôležité. Ver si, a mysli na budúcnosť. Minulosť nezmenís, netráp sa ňou.

Ale dáš, si oveľa silnejšia, ako si myslíš.

Mám taký pocit, že vobec som si neodžila pubertu ako iný.. že nejak extra som nerebelovala alebo tak, jednoducho ma to nebaví ani, a radšej by som všetko vymenila za normalnú kompletnu rodinu.. ale to je nemožné a minulosť ma doháňa snívajú sa mi strašné veci noc čo noc ( dokonca že som zabila tatka ) a ja už toto nechcem viac trpieť a sama si s tým nepomožem.
Toto už nie je len o kontrolovaní samej seba, alebo vsugerovaní že všetko bude fajn či "pevná vůle" .. sama to nedám..

Si v puberte a máš mizerné rodinné zázemie. Napriek tomu sa snaz hľadať v svojom živote pozitíva, to jediné ti pomôže, napraví ti náladu, zvýši sebavedomie a posunie ťa ďalej.