ahojte,mam 18 a moj problem sa taha uz od detstva.mam dvoch uzasnych rodicov (a a mladsieho brata) ktori sa o mna staraju najlepsie ako sa da.s maminou mam uzasny vztah sme ako sestry.s tatinom je to uz horsie a je mi z toho velmi smutno.vlastne nikdy som sa s tatinom poriadne nerozpravala,nikdy sa ma nepytta ako sa mam,citim.zabezpeci vsetko co ma a a stara sa o nas skvele ale nikdy som od neho necitila taku otcovsku lasku,emocie...sam mal taky isty vztah s otcom tak sa to snazim pochopit.je mi to ale tak strasne luto.tak veklmi mi chyba jeho laska.nikdy mi nic neprejavi,ked sme spolu dvaja tak vzdy sme ticho.s bratom travi viac casu,ale tiez nanho brat nieje moc naviazany.mamina mu uz tolko krat vravela,nech ma skusi trochu pochopit.aj ja by som ho chcela konecne spoznat.on na to vzdy povie,ze ja sa spravam akoby som nemala zaujem.strasne chcem mat otca s ktorym mi.nebude divne a cudzie sa objat.toto vsetko usti do toho,ze vobec neviem komunikovat s muzmi a zalubim sa do kazdeho po tridsiatke.som smutna:(
Chladny tatino
Myslím že viacero mužov otcov je takých.
Naozaj to treba brať objektívne a prakticky uvedomiť si čo všetko pre teba v podstate urobil a stále robí a teda ťa má určite rád.
Buď rada že máš dobrý kamarátsky vzťah z mamou.
Ja viem že je to nepríjemné, mám podobnú situáciu, môj otec je navyše ešte dosť svojský.
Treba ale rešpektovať že každý je iný, a možno zo svojim prístupom k tebe ani nedokáže nič urobiť ani keby chcel.
Neznamená to že by ťa nemal rád, priateľov a lásku môžeš nájsť inde.
lepsie, akoby mal byt teply
ja mam detto s mamou, s otcom som ani nezila, parada, co, aj mna to trapilo, zvyknes si, niektorych ludi proste nezmenis, lásku ti da niekto iny