Dobry den, vedel by mi niekto poradit alebo nejako povzbudit??
Asi tak pred 4mesiacmi som stratila blizkych ( umrtia v rodine a ludia, ktori odisli, pretoze sa im skoncila urcita etapa ich zivota )a islo to mesiac po mesiaci ked odchadzali.. A potom to na mna vsetko dolahlo ale najako som sa troska cez to povzniesla ( nejakou cinnostou, napriklad som malovala alebo som hrala tenis ) ale teraz to znova na mna prislo, tie spomienky na vsetko co som s nimi prezila a je mi stale do placu.. Je pravda, ze ma to tak aj poznacilo, teraz som taka viac citliva a viac si pripustam "veci" ako predtym, ako sa to vsetko stalo.. Viem, ze je to uz minulost a mala by som ju nechat ist ale este to akoby nedokazem pustit a preto sa trapim.. Nechcem s tym zatazovat svojich priatelov, pretoze som sa vzdy snazila riesit svoje problemi sama ( koniec koncov aj tak si kazdy musime "pomoct" sam, myslim ten proces v nas, musime zvladnut sami )A teraz ako to na mna znova dolahlo, tak sa citim taka apaticka voci vsetkemu a vsetkym a tiez som z toho uz taka unavena, moc nevyhladavam ani spolocnost, pretoze ani "chut" pretvarovat sa nemam a chcem to zvladnut sama, sice v praci musim nasadit "masku" a snazim sa tvarit, ze je vsetko OK ale aj tak si to niektori vsimli..uz nemam ani taku chut ist do roboty, akoby som stratila nejaku motivaciu alebo pohon.. Proste akoby som sa zasekla a neviem ako dalej, ironia je, ze inym viem poradit ale sama sebe momentalne neviem.. Priatel mi tiez povedal, aby som sa netratpila "vecami", ktore neovplyvnym, co je pravda ale neviem to vsetko pustit z hlavy a stale mi beha ta minulost v hlave, proste mam tam akoby taky neporiadok.. Niekedy aj pochybujem o ludoch, myslim o priateloch a pritom su to skveli ludia.. Tiez sa mi zopar krat stalo, ze ked mi v hlave behali tie myslienky, tak celym mojim telom presiel tak silny zvlastny pocit, ze tu nechcem byt, taky pocit akoby menejcenosti ( nechcem si ublizit ani nic podobne ).
Dlho som sa odhodlavala sem napisat, uz neviem ako to mam zvladnut, tie pocity..
Vopred Vam dakujem za vase komenty
Pocit apatie
Delajla
