moj problem je v tom ze sa citim byt sam, mam par kamaratov, s babami to tiez nie je cierne, ale akoby mi chybala nejaka spriaznena dusa, nie som moc na take povrchne vztahy ala musime sa spolu bavit lebo sme spoluziaci, mozno aj preto stracam dost ludi okolo seba, lebo si myslia ze ich mam na salame, a ja sam neviem ci to tak je alebo nie, neviem si najst cestu ku kazdemu, nadvazovat kazdu moznu znamost i ked by to bolo asi vyhodne pre mna, nedokazem takto uvazovat, ak by nahodou niekto vedel co chcem povedat mohli by ste mi poradit ako vyplnit ten pocit samoty, ci mam byt priatelskejsi ku vsetkym ludom i ked trocha nasilu alebo uporne hladat ludi s ktorymi mi bude fajn?
Ako na sebe pracovat?
johnnyBgood
johnnyBgood
s najkamaratmi sa momentalne nestretavam kvoli vzdialenosti, s dalsimi si sice rozumiem, ale nie sme si az tak blizki, tabletka ak sa smiem spytat preco si myslis ze si vyvrhel ? oni ta dostali do takej pozicie, alebo tebe vyhovuje
tabletka555
ahoj,
dnes je ťažké nájsť spriaznenú dušu, ak vôbec.
v úvode píšeš, že máš kamarátov. s nimi sa nestýkaš? možno to chce viac stráveného času spolu, trochu snahy z tvojej strany, ak sa s nimi cítiš dobre. so spolužiakmi sa nemusíš baviť, ak nemáš o čom (to je môj názor, ja som tiež taký "vyvrheľ", ale v konečnom dôsledku som rada, lebo ma nebaví len tak tliachať o niečom a o ničom s niekým, s kým si nemám čo povedať).
A na tomto fóre je veľa tebe podobných ľudí, takže asi skús tu. Normálne mám pocit, že toto je asi iná dimenzia, lebo takýchto ľudí v realite nenachádzam..
