Boj s úzkosťou

Dobry vecer, rada by som Vas poprosila o pomoc, ako zvladate uzkost, ako ju prekonat, co robit?? PRvy semester na VS som zazivala velke stresy, hlavne pocas skusok. So svojim už expriatelom som sa kvoli skole nemohla pravidelne stretávať, plus nebol moc dobrým priatelom (ako som si neskôr uvedomila), dosť ma trápil-čiže sa mi stresy zo školy a smutok z toho, že nie som so svojim milovanym spojili a to vo mne vyvolávalo velmi velku uzkost, zaludok sa mi len prevracal, slzy boli na krajicku, nedokazala som sa uvolnit, usmiat sa...Druhy semester hoc bol ťažší, no zvládala som o 100%lepšie, hlavne počas skúšok som sa dokázala aj odreagovať a usmiať, nezažívala som také silné stresy a hlavne som necítila žiadnu úzkosť, proste to boli len také zdravé ,,predskuskove,, stresy....Momentalne mám nového priatela, velmi dobrého, nič zlého mi nerobí, naozaj sa milujeme, čiže som si myslela, že skuškové prehrmí v poriadku ako ked som bola sama...No opak je pravdou, už sa pomaly začínajú zápočty, musím viac času presedieť nad knihami sama v izbe a to ma moc deprimuje. Zaludok mam napaty, obcas už začínam znova cítiť ten starý známy stav uzkosti a to ma vie este viac vystresovat, ked si pomyslim, že to bude len horšie počas skúsok.
Nemate vlastne skusenosti s takouto situaciou? ako to zvladat? Najhorsie je, že si uvedomujem, ako silno zbytocne stresujem, jednak kvoli skole a najma, ked ma uzkost opantava až vyprevádzam domov svojho priatela a viem, že budem sama v izbe. :) aj teraz mi to príde ako nie moc mozno velky problem, ale rada by som bola kludnejsia a hlavne bez tých placlivých stavov, lebo vtedy sa až trápne cítim pri priatelovi, keď si uvedomím, že vlastne ani nemám dovod na plač. Ak ste si toto prečítali a aspoň trocha ma pochopili, vopred dakujem, a hlavne za nejaké odozvy :)