Mám partnera s ktorým chodím dva roky. Je tu však jeden problém. Mám obavy z našej budúcnosti pretože častokrát keď si vypije sa správa násilnicky. Viem, že ma ľúbi aj keď možno sa to niekomu bude zdať ako hlúposť, no robí pre mňa veci, ktoré by chlap bez lásky nespravil. Správa sa ku mne dobre, je milý, pozorný, dokáže ma prekvapiť, ALE...keď si vypije je úplne iný. Stačí nejaký nepatrný problém alebo na neho vybehnem, keď sa mi niečo nepáči a je zle. Niekedy pil častejšie, ale poprosila som ho nech to obmedzí a aj sa tak stalo. Je pravda, že sa stalo, že som mu dala facku aj ja, keď ma už príliš nahneval, keď ma provokoval, ale bol na to dôvod. No nedávno dal facku aj on mne a to ma už zarazilo. Dosť často, keď si vypije a ja mu odporujem ma tak chytí za ruky, že mám po nich obrovské modriny alebo ma chytí pod krk. Viackrát som mu povedala nech na mňa nevyužíva násilie, viackrát som sa s ním preto chcela rozísť, no stále povie, že sa to nestane. Keď nepije, je fakt úžasný. Ale akonáhle si vypije je z neho iný človek. Mám veľké obavy, že sa bude správať ako je otec. Hoci tvrdí, že určite nie, činy tomu nenasvedčujú. Nemôžem mu predsa nakázať natrvalo nepiť, no vidím, že sa snaží, avšak stačí pár poldeci a zas je to o tom istom, nesmiem mu nič povedať. Nevravím, že je to stále tak a že ja som úplne bez viny, taktiež viem, že asi každý napíše, aby sme sa rozišli, no on bez alkoholu je veľmi zlatý, pomáha mi, stará sa o mňa. Obaja máme 24. Má niekto podobnú skúsenosť? Dá sa s tým niečo robiť alebo jediná možnosť je rozísť sa s človekom, ktorého milujem?
Násilie a alkohol
Ach, mala som pocit, že presne opisuješ môj vzťah s mojím bývalým. Takmer do bodky presne. Nebuď hlúpa, nechaj ho a viac sa za ním neobzri. Samozrejme, že sľubuje a svojím svojským chorým spôsobom ťa možno ľúbi, ale je to agresívny človek, a to sa nikdy nezmení. Možno na chvíľu, aby ťa nestratil, obmedzí pitie a pod., ale časom sa to zase vráti do starých koľají. Nedajbože, aby ste sa vzali a mali deti, to ťa už bude mať istú a bude to ešte horšie!
A ten môj tiež vravel, že nechce byť nikdy ako jeho otec, lenže bohužiaľ, zázemie nepustí. V takom prostredí proste vyrastal a skôr či neskôr sa to na ňom odrazí a bude rovnaký. Možno si to ani nebude uvedomovať.
no asi preto, ze na to sa nic pozitivne najst neda, proste toto je jedna z veci, ktora tak ostane, ak sa ovsem este nezhorsi. bohuzial.
Áno, lebo ženy sú tak naivné, že si nechcú pripustiť, že sa niečo také môže stať im. Ja si to uvedomujem čo je vo veci, trápi ma to, snažila som sa to vyriešiť, stále si za tým stojím, že nie je zlý chlap, ale alkohol z neho robí inú osobu. Viem, že ho ľúbim a rozchod bude ťažký, ale keďže som tu nenašla ani jednu pozitívnu odpoveď tak asi niečo na tom ozaj bude a moja snaha bude asi zbytočná. Bojím sa však, že bude problém sa ho vzdať, keďže ja ho mám rada a on sa bude snažiť stále ma získať späť.
nechce sa mi verit, ze si na to prisla tak rychlo, vacsinou sa k rozuzleniu problemu dostavame od 10. strany vyssie
Takže ako vidím asi nič iné ako rozchod už nepomôže. Keby som ho aspoň tak nemilovala všetko by bolo omnoho ľahšie... Chcela som si už proste konečne nájsť partnera s ktorým si budem môcť plánovať budúcnosť keďže predtým som mala dlhý vzťah a tiež nevyšiel. No život si pokaziť nemienim.
No, len keď je jeho otec násilník, tak to môže mať v génoch a prejavuje sa to práve vtedy, keď si vypije. Za triezva si povie, že nie, nechcem byť ako otec, no keď je opitý, tak opadnú všetky zábrany a on sa prejaví.
On by si to mal uvedomiť, mal by sám vidieť, aký je, keď si vypije. Dobre, pivo nepovažujem za alkohol, po jednom pive sa človek ešte nespráva ako opitý, aj keď by čosi nafúkal.
V dnešnej dobe? No pokiaľ viem, vždy sa pilo. Aj niekoho rodičia sú alkoholici, aj niekoho dedovia, niekoho pradedovia.
No tak ťa zbije "len" tri krát do roka, lebo len tri krát do roka si vypije. A najlepšie bude, keď si vypije na vašej svadbe, lebo to je aj jeho "oslava".
Jeho otec je proste čistý príklad toho akého chlapa žiadna žena nechce. Nechcem to tu veľmi rozoberať no jeho mamka si s ním vytrpela dosť veľa a on keď bol malý sa raz zaviazal, že taký nikdy nebude. No ako vidím nejak sa mu to nedarí.
On mi teraz napr. povedal, že piť nebude, že bude keď mu ja dovolím, vždy mi všetko povie, že si napr. dal jedno pivo a pod. Ale zas zakazovať mu to nemienim, je predsa úplne normálne, že každý chlap si občas v dnešnej dobe občas vypije. No zas čakať nejaký polrok (náš vzťah sa zas viac upevní) a zas niečo vytrelí sa mi už nechce...
Ešte otázka - aký je jeho otec?
no proste nevie pit. ale toho sa zbavit neda, proste taky je, ozraty mozog nevie co je dobre, a co zle, chapes? za triezva ho mozes na na chleba natriet, ved dobre, ale ked sa ozere, tak je to o inom. nevie vtedy vyhodnotit situaciu, ale prepac, to schytenie pod krk je jasna znamka toho, ze to neni s kostolnym poriadkom, to snad vies aj sama.
