Neprijemne pocity

ja som to sama este stale celkom neprekonala, je to beh na dlhe trate.. bola som u psychologicky co mi trosku pomohlo a brala som aj nejake lieky proti uzkosti ale nechcela som byt cely zivot zavisla na liekoch tak som potom uz len brala nejake ukludnovaky ako neurol alebo lexaurin ked to bolo fakt ze zle... no teraz mam chvalabohu takychto stavov coraz menej a nie su take intenzivne.. hlavne to treba pochopit preco sa to deje, mysliet pozitivne, sportovat, napriek strachu sa prekonat a ist medzi ludi a tak dalej.. lebo pokial budes len zatvorena doma a budes tlacit do seba nejake lieky myslim ze sa daleko nepohnes.. to je moj osobny nazor, ale kazdy clovek je iny .. ale ak naozaj nevies co s tym , skus vyhladat psychologa alebo psychiatra ..myslim ze tym nic nestratis.. :) prajem vela stastia v prekonavani tejto mrchy

A ako sa ti podarilo to prekonat, brala si aj nejake lieky?

veru, je to psychika... mne sa to tiez stavalo a aj stava ale uz chvalabohu nie v takych castych intervaloch,je to velmi neprijemne ale ak to nevies prekonat,treba vyhladat odbornu pomoc. tiez soom mala z toho na zaciatku velky strach, ale mala by si sa s tym niekomu zdoverit, bude ti omnoho lepsie

kazdopadne riesit s odbornou pomocou a neskryvat to, netrpiet potichu. tym sa tvoj stav bude len zhorsovat. a priatel by to mal vediet prvy, pretoze on je prva osoba, ktora ti doveruje, ktorej doverujes ty (alebo nie??) a od ktorej budes potrebovat podporu!

ano, je to panicka porucha, riesi sa to antidepresivami, ale tie nie vzdy pomahaju