Túto tému som tu chcel pridať už pred niekoľkými rokmi, kedy som skutočne potreboval pomoc, no neodvážil som sa, kvôli reakciám ktoré by ma čakali. Dnes je to už iné. Nepíšem to sem preto, aby ma niekto utešil a pomohol mi. Skôr píšem preto, aby som ja pomohol niekomu inému, kto potrebuje pochopenie a usmernenie. Nie pomôcť priamo, ale skôr nepriamo.
Na to že som pedofil som prišiel asi v 12. rokoch. Viete že niečo nie je v poriadku keď sa kamaráti obzerajú po rovesníčkach a dospelých ženách a vy keď prejde okolo 5 ročné dievčatko. Viem že vám je z toho mnohým zle a rodičia sú zdesení, no bolo to tak. Mnoho rokov som sa za to nenávidel a preplakal. Veď som bol monštrum a skúste v 12. rokoch ovládať hormóny. Nikomu som však neublížil a nič sa nestalo. To čo som však prežíval vo vnútri sa však nedá opísať. Najväčší strach som mal z okolia, že sa to niekto dozvie. Podvedome som sa k deťom aj z rodiny správal nepriateľsky. Odháňal som ich a ubližoval im, len aby si o mne niekto nepomyslel že sa mi ich dcérka páči, že s ňou chcem byť kamarát. Síce ako pedofil som mal aj sexuálne túžby, vedel som ich vždy ovládať. Chcel som sa len bližšie spoznať, spriateliť. Pedofília totiž nie je len o sexe. Je hlavne o citovej náklonnosti k ďeťom. Bol to pre mňa neskutočný vnútorný boj. Cítiť jedno a robiť druhé. Bolo to ťažké obdobie ale je to už 10 rokov a mám to za sebou. Ako som však spomenul v úvode, chcem pomôcť podobným, mladým chlapcom a to cez ľudí, ktorí tvoria ich okolie. Cez vás. Ako? Predstavte si nasledujúcu situáciu a odpovedzte si na túto otázku, skúste si na ňu odpovedať možno viac krát. Ak chcete, môžete aj odpoveď napísať.
Predstavte si, že za vami prišiel syn, brat alebo najlepší kamarát. Niekto, kto vám je najbližší. Predstavte si že sa vám rozpačito a zdráhavo priznal že je pedofil a priťahujú ho malé deti. Aká je vaša reakcia?
