Keď sa chlap(ec) nedá pochopiť..alebo...kde sa stala chyba?

Už sa touto otázkou zaoberám asi dva týždne a vôbec neviem, prečo? Odpoveď by mi mohli dať skôr muži, lebo sa medzi sebou viac chápu, alebo ženy, ktoré poznajú tú istú situáciu. Mám/mala som priateľa, obaja sme rovnako starý - 24. Ja som tá cieľavedomá, čo študuje v zahraničí, pracuje, všetky výdavky si hradí sama, býva sama a už nejaký ten rok je určitým spôsobom nezávislá od rodičov. On prerušil po dvoch rokoch školu, donedávna bol viac-menej nezamestnaný, len čo si občas našiel čas na nejakú brigádu. Boli sme spolu cca 1,5 roka a počas tej doby ma štval svojou nezodpovednosťou, tým, že niekedy mu ako keby preplo a uprednostňoval zábavu s kamarátmi predo mnou. Keď som mu pohrozila rozchodom ako keby sa spamätal, ale v podstate to bolo stále o tom istom. Po predchádzajúcich vzťahoch a po nie veľmi dobrom príklade rozpadnutého manželstva mojich rodičov som si na ňom vážila hlavne to, že je strašne dobrý a vedel by sa pre mňa rozdať. V júni dostal ponuku pracovne odcestovať na 3 mesiace. Samozrejme som ho v tom podporovala, myslela som si, že mu to prospeje, zarobí si nejaké peniažky a veď nejako to hádam zvládneme. Tri mesiace sme si volali po 3 hodiny raz-dva razy denne, pomedzi to smsky a ja som ho nespoznávala. Úplne iný človek, až som mala pocit, že toľkej lásky ani neunesiem. Ozaj ma to sem tam až desilo. Ja som ho chcela psychicky podporiť aspoň tým, že som mu venovala takmer každý večer na Skype a tešila som sa, až sa mi vráti a budeme žiť to, o čom sme si celú dobu plánovali. Dokonca z jeho strany padlo aj to, že si uvedomil, že ho kamaráti nebavia a chcel by prísť za mnou do zahraničia, pracovať a žiť. Vrátil sa, na týždeň prišiel za mnou, odišiel k sebe domov a akoby..ani to neviem popísať. Prestal sa mi ozývať. Ja už som si pripadala ako hysterka, čo vyvoláva chlapovi, že čo s ním je. Plakala som, že čo sa s ním deje, prečo sa mi aj dva dni neozve, prečo je vonku, aj opitý, keď sme si sľúbili, že sa stretneme na skype. A on sa len ospravedlňoval, sypal si popol na hlavu, no dva týždne v kuse sa táto situácia opakovala znovu a znovu. Ozaj som si myslela, že si zo mňa strieľa. A naposledy dokonca povedal, že príde ku mne, ja ho do večera čakám a potom mu znovu volám, že kde je a bol znovu vonku s kamarátmi. Čo sa stalo? Prestal ma mať rád? Lebo keď som mu povedala, že takto to teda určite nejde, tak ma prosil, že on sa rozísť nechce, že som to najúžasnejšie, že je debil a blaa blaa blaa, dokonca plakal a to skúšal na mňa ešte asi dva dni po sebe, kedy som mu na to povedala, že toto u mňa takto nejde. A že ak si myslí, že jedným kajúcnym telefonátom to napraví, tak sa mýli. A nech ma nechá..A teraz sú tomu tri dni, čo sa mi vôbec neozval. Vysvetlíte mi to niekto? Lebo ja nedokážem vôbec fungovať. Cítim sa ako taká krava, že som mu bola dobrá len na to, keď bol tri mesiace sám a kamaráti sa o neho nezaujímali. Len ťažko je človekovi, keď ľúbi...