Problem s rodicmi ma uz nici...

Príspevok v téme: Problem s rodicmi ma uz nici...
Carellova

caute...

Takze, doma s rodicmi je to poslednych par tyzdnov na nevydrzanie. Stale sa hadame a to hlavne s mojou matkou. Za vsetko krici, vrieska, vyhraza sa a vsetko vsetko....
Hada sa pre vsetko. Tak napriklad dnes rano: rozhodla som sa ist k babke aby som mala konecne pokoj. Po dlhom presviedcani ma pustila namiesto tyzdna na 1 noc. Rano ma napadlo ze pojdem do skoly rovno s kufrom nech nemusim ist domov a potom navyse cestovat, kedze babka byva pri skole. Zrazu na mna zacala vrieskat ze vsetko komplikujem (pritom by som to ulahcila) a ze nikam nejdem s kufrom a ze mam si zobrat malu tasku (do ktorej nic nedam ked ratam pocitac, knihy, zosity....) a ja ze nemam taku tasku a ona ze nikam teda nejdem a ostanem doma.... Vresk krik, postve vzdy proti mne aj ocina.
Mam 18 rokov, no ona hovori ze to nieje vobec podstatne ze ona o mne rozhoduje atd.... Kazdy krok jej musim hlasit, vysvetlovat, opisat...nemozem si vyjst s kamaratkou a ked hej len na hodinku a pri dome jak keby som mala 5.
Ja uz nevladzem..... Chcem ist na take dva tyzdne prec a chvilu si od nich odichnut. Ale to mne nedovolia. Napadlo ma ze by som sla byvat ku kamaratovi ale to by ma nepustili.
Mam psychicke problemy a vsetko je to podla mna kvoli matke.
Ked sa konecne tesim zo zivota, zacne rozpravat ako vidi ze sa trapim a ze jej klamem ze som v pohode a vtedy sa zacnem citit samozrejme zle.

Nevladzem......... Co mam robit??
Ako by som ich mohla presvedcit nech idem byvat k tomu kamosovi aspon na tyzden ? Ze si to chcem skusit a uvidi sa ....

Dakujem

Meretseger

Jo, jo, toto poznám veľmi dobre. Možno ti tu poradia, aby si šla na intrák, ak pôjdeš na výšku, alebo čo, a možno to naozaj urobíš a budeš mať pokoj, ale ak nemáš možnosť a musíš toto doma trpieť... Neviem, ja som to začala riešiť skratovo, až sa o mňa začali naozaj báť a teraz je to už o niečo lepšie, pretože sa mama bojí, že si pri najbližšom probléme podrežem žily alebo čo... Ale toto nie je dobrá cesta... Dalo by sa to možno veľmi slušne, že máš 18 a svoj život, potom zavrieť dvere a ísť kam chceš a na ako dlho chceš, aj to som robila, zdrhala som z domu. Okej, po návrate to bolo už totálne peklo, ale najmä preto, že som o sebe nedávala vedieť, takže mala strach. Keď však naozaj vie, kam a s kým idem, je to už lepšie, dokonca ma pustila na víkend k priateľke, skoro mi vypadli od úžasu oči z jamôk. Teraz mám ale 20 a predsa len, kopu vecí si vybavujem sama, aby nemohla vydierať. Chce to urobiť kompromis - a to najmä na svoj úkor, hej, ale postupne si vybojovať, čo chceš. A na tvojom mieste by som si zvolila psychológa (pre seba, niečo mi vraví, že tvoja matka by ťa zabila už len kvôli návrhu), ktorý ti celú situáciu pomôže lepšie znášať, nevidieť veci len zo svojho hľadiska a neriešiť ich skratovo. Viem, o čom vravím. V 18 som si večne ubližovala kvôli problémom doma, teraz v 20 sa snažím postaviť sa k tomu akoby ľahostajnejšie a vyspelejšie. Hlavne si to úplne nepripúšťať k telu.

Allenkaaaaaa

Takze ked si v pohode, tvoja matka ti zacne hovorit, ze v pohode nie si? Nuz, mala by zajst k odbornikovi. A zrejme aj ty, pretoze to co vyvolava u teba mozno sama neodstranis. A mozno ano, len to chce vela vela snazenia. Mas surodencov? Ako vychadza mama s otcom? Mama ma nejake problemy, napriklad v praci, v sukromi?