ahojte. Chcem sa opýtať, či ma niekto skúsenosť s týmto, nejaké názory. Mám už dlho priateľa, ľúbime se, plánujeme byť spolu atď atď... Akurát tu je taká vec, že je trošku hanblivý. Nepozná veľa ľudí z mojej rodiny (krstná, babka....) len niekoľko, len proste nie je veľmi zhovorčivý pri nich, to ani pri mojich rodičoch. Mne to nevadí, viem aký je pri mne a inde, máme super vzťah, len nejak pri rodinných príbuzných je taký zdržanlivejší. Neviem, možno je to aj preto, že u nich v rodine nemajú až také vzťahy, ako sú u nás.
Napríklad ani tancovanie nemá rád (čo asi viac mužov), tak keď bude náhodou nejaká oslava/svadba v rodine, určite nepozve do tanca krstnú, mamku, a už vidím tie otázky rodičov, prečo nepozval, akoby nechápali, že nie každý vie tancovať, už som im aj veľa krát vysvetľovala, že je hanblivý.
U nich v rodine sú vlastne asi trošku iné zvyky, ako u nás, sú to ale také drobnosti iba.
Viem, že nie každý sme rovnaká povaha, niekto introvert, extrovert, niekto rozpráva viac, niekto menej.
Ja len, či to nejak riešite, beriete to tak, ako to je a reči iných si nevšímate, len chcem nejaké skúsenosti možno. Ďakujem
Partner - hanblivost, nespolocenskost
neni zac :) aj nabuduce toto bolo jednoduche
ani nechcem vystavovať, snažím sa tomu všelijak vyhýbať, aby som ho zbytočne niekde neťahala, no už keď sa nedá inak. Vlastne raz sme boli spolu tak na oslave, a potom keď tak výlety, návšteva nejaká keď s tou rodinou.
No ešte raz diky i za podporu
Jasne, že sa prekoná, veď ťa ľúbi. Len ho moc takýmto udalostiam nevystavuj:-)
No veď o to ide, to je stará škola, aspoň väčšina mojej rodiny sú na také zvyky a tak. Veď keď sa niekedy osamostatním, urobím si zvyky aké ja chcem
A oreco by to mal robiť tak ako to robite vy? Nechaj ho, nech sa chová ako mu je prirodzene a debilne otázky si nevsimaj.
slnecnica no, aj on sa prekoná asi. Ja ho neťahám po oslavách, zatiaľ nebol ešte ani na jednej, ale už čo nevidieť nastane nejaká, tak sa pýtam. Bol to len ako príklad, aby som tu nepísala len o tom rozprávaní, tancovaní.
Máte pravdu, vidím, že to viac ľudí berie tak ako ja. Problém s tým nemám, majú len iný. My sme šťastní spolu a keď náhodou, raz za čas to nejak zvládneme spolu, a blbé pohľady poprípade reči, ktoré fakt nie sú nejaké opodstatnené (sú aj oveľa horšie veci), si nebudeme všímať a budeme sa venovať jeden druhému. A keď niekto nevie pochopiť, že aj taký ľudia exitujú, tak smola... Už len to musím aj skutočne zrealizovať:D
Tak vám ďakujem, pomohli ste mi fakt
Feri, niektoré rodiny sú jednoducho také a je na nás mladších, aby sme budúce generácie zmenili:-)
sa ti cudujem ze neico take vobec riesis a povazujes tzo za problem mas jeho ? mas si snim spokojna si tak ser nato ze skym sa rozprava a tancuje abo ci vobec tancuje :))) a ci vela abo malo ocom ma rozpravat s tetou ktoru videl mozno 2 krat?
S gratulovaním cudzím ľudom mám dosť veľký problém:-) Ale v rámci slušnosti sa viem prekonať
A musíš priateľa ťahať po všetkých oslavách?
Mne vadia hlavne tie otázky, keď niekedy padnú. Akoby bol neviem, nenormálny alebo čo, že nepozve do tanca, nerozpráva pri nich od rána do večera
Ak bude napríklad nejaká narodeninová oslava, neviem ako u nich v rodine si blahoželajú, my si dáme ruky, povieme všetko naj a bla bla, pusu na líca a koniec. Myslím, že u nich to tak nie je, ja sa s ním tiež objímem, dáme si pusu, povieme iba všetko najlepšie a pusa. Zas mi bude blbo ho žiadať, aby to urobil takto aj tam proste. Čo by si robila ty? či s týmto problém nemáš?
