Ahojte, viem, že aj tak možno spravim po svojom, ale rada by som si prečítala váš názor.....Chodim s mojim priatelom už rok aj pol....a neviem prečo, ale my sme vedeli spolu krásne komunikovať o všetkom sme vedeli kecat, bývame spolu pomaly každý den... a som stále snim da sa tak povedat...a občas mam pocit, že už akosi viac ostáva toho ticha ako rečí... možno je to tym, že sme stále spolu.. a občas prežívam aj take obdobie, že rozmýšlam či chcem byt s nim.. ako keby chcem ale aj nie.. a stale sa to vo mne bije... už pol roka aj viac.. neviem čo mam spravit, ale vždy ked sa spytam sama seba či s nim chcem byt tak jasné, že áno on je pre mna proste prvoradý, a ako keby stale rozmyšlam nad svojimi citmi ,, neviem čo stem ako keby.. a trošku ma trapi aj kkomunikacia..a nechcem aby to medzi nami upadlo. jednoducho nechcem, ja s nim chcem byt a nechcem druheho :(
Blbé obdobie
a co kamosi priatelia byvate spolu ci jak ste natom a to co hovoris je len ponorka ... chce to byt trochu menej spolu a uvidis ako si natom ... ked nieste hodinu spolu uz sms ? ci icq fac... abo jak ste natom
daj si pauzu vo vztahu po dohode s nim tyzden dva,,a uvdis
ako my mame spolu aj kapelu a tak, a aj tam travime vela času.. a zase sme spolu :D a niekedy sa chovame tak, že jeden odide tam druhy tiež tam.. a ako keby seba máme dosť, ale stále ma fyzicky pritahuje a ja jeho tiež, inak by sa so mnou nechcel milovať si myslim...a neviem čo si mam otomto našom vztahu myslieť, ako ja mu nebudem zakazovat, ked bude chciet ist niekam s kamaratmi alebo tak. záleží mi na nom a moc.. ale niekedy mi to je ako keby luto, že už to nie je take ako na začiatku...že sme spolu ale už to je take že.. DOST sme si na seba zvykli, prve mesiace to bolo take že sme bez seba nevydržali no teraz je to už take, že on si odbehne tam...tam tam.. a mam občas pocit že akko keby ani nevedel že som pri nom a mal by sa aj mne trošku venovat.. ale možno je to tym, že ma teraz plnu hlavu roboty a stale niečo chodi vybavovat, a stale premyšla nad robotou, možno je to len dočasne..ale bojim sa, že už o mna nema až taky zaujem :( alebo si to možno nahovaram
Tento stav dobre poznám. Tiež som to zažila so svojim ex. Jednoducho by som to nazvala ako - ponorka. Trávite spolu až priveľa času, mali by ste si vyhradiť aj čas pre seba, pre svojich priateľov, rodinu. Nebyť stále pri sebe a potom ak sa stretnete, tak mlčať nebudete. Ono ja si myslím, že nie je dobre ak dvaja su na seba ta počas vzťahu naviazaní. Ja som bola, preto som začala na tom pracovať. Vzťah ale skončil, ale na niečom inom. Bude to dobre ;)
Viem o čom píšeš. Aj ja som mala také obdobia, keď mi bolo smutno, že už sa tak dlho nerozprávame. To však prejde. Stačí, že sa neuvidíte dva dni, nebudete si volať pár hodín a zistíte obaja, že si chýbate. Venuj sa aj iným aktivitám okrem pozornosti a sústredenia na neho a s novými zážitkami sa budeš môcť pochváliť a rozobrať ich spolu s drahým. Vzťah je aj o tom, aby ste nevbehli do stereotypu, nedá sa predsa začínať vždy s niekým odznova každé dva roky.
a a chcem vas poprosit o nejaku radu alebo tak, čo by pomohlo ku komunikacii...aby to enbol nejaky stereotyp :(
