ahojte, určite sa to stalo už mnohým , že spoznajú nového človeka , rozumejú si a pride čas ked treba odísť. Začala som pracovať v jednej nemenovanej firme v banskej bystrici ako pomocná asistentka, zastupovala som jednu ženu len na mesiac a pol. Velmi sa mi tam pácilo, oblubila som si celý kolektív a všetko bolo super. Mal ma na starosti jeden muž s ktorým som trávila celý mesiac. Bolo nám strašne dobre, vedeli sme si pokecať o všetkom a vela sme sa smiali, cítila som sa sním velmi dobre a viem že určite aj on somnou./ sem - tam nieco naznacil/ Vozil ma do práce aj z práce domou, aj ked nemusel . viem ze niekedy dokonca bral svoje auto len preto aby ma mohol odviest aj ked dovtedy ho viezol kolega. No teraz ked som skončila to neviem vydžať. Stále nanho myslím, je mi neskutočne smutno za jeho spoločnosťou , za jeho humorom a všetkým. Myslím si ze aj jemu, ale nieje ani možné dať občas stretko pretože je ženatý. Nič od neho nechcem len mi chýba jeho prítomnosť :( dokonca to bol moj anti-tip a nakoniec som sa \"zalubila\" do jeho osobnosti. este sa mi nikdy nestalo , že by mi niekto tak chýbal.neviem čo robiť. niekedy ho sem tam aj stretnem, ale nikdy sa nestihneme porozprávať ani nic pretože je sním niekto. vela krát mi aj opakoval že ked budem čokolek potrebovať je tu pre mna, že mi pomoze a mam sa ozvat. Ja sa však bojím mu ozvať pretože je zentý a bojím sa reakcie jeho ženy. viem len to že mi neskutočne chýba jeho humor a osoba :( neviem co robit. dufam ze to čas vylieci. no rada by som snim ostala lepsia kamaratka ale tiež to asi nepojde
Je mi smutno za jedným človekom
ženatý (zadaný) = NERIEŠIŤ !!! Aj keby ste spolu nemali nič mať, narobíš len problémy.
baba podľa mňa to treba brať aj tak, že ti to bolo možno životom nahodené preto tak, aby si sa dozvedela niečo nové a zistila svoje hranice ako morálne tak hranice zásad.
Človek sa stále učí čo a ako.
Drž sa a mysli na svoj život a nie na život niekoho cudzieho, najmä ak vieš, že by si tým ublížila nie len sebe ale aj iným - hromadne. Človek má vždy voľbu rozhodnutia, treba len rozmýšľať, ktoré je to správne.
Simonella ja viem len podľa skúseností, niekedy za tým netreba hľadať nič, niekedy priateľstvo, niekedy milencov....moja priateľka mala otca, ktorý vozil svoju milenku do práce a z práce, tak hrozne sa za neho hanbila a bolo to ponižujúce tak pre ňu a pre jej brata a samozrejme pre ich matku tiež. Nie je to nič príjemné.
Môj muž by si ani cudziu ženu do vlastného auta nevzal.Je pravda že v praci ma rovno 2 kolegyne v služob.aute, ale v súkromí odmieta voziť ženy. Máme na to rovnaký názor.
Nepodlahni - pride ti zvlastne keby tvoj muz vozil nejaku do prace, alebo z prace? lebo moj priatel to robi :D ako neviem, doteraz mi to neprislo cudne, teda nenamietala som, ved co by som zmohla..nechcem byt nejaka stihacka.. vozi takto kolegynu.. je to vazne cudne? :O
a baba - jasne ze to prejde :) daj tomu cas a venuj sa priatelovi:)
dakujem za rady, velmi mi to pomaha nepodlahnut :) .. je to tazke ale zvladnem to pretoze priatela milujem. toto je ešte čerstve urcite to prejde a nechcem nikomu ublizit. len skoda ze zivot nam niekedy vhodí do cesty ludi ktorých si oblubime a zaroven sa ich musime vzdat :/
uff, hardcore,to by som nedovolila aby moj muž vizol nejaku do prace aj z prace.
Nechaj to tak, ublížila by si tým jeho žene že podporuješ jej muža ktory asi zabudol na manželsky sľub a flirtoval s tebou. Dúfam, že sa plne budeš sústrediť na svojho priateľa, kt. miluješ a sem tam si pospomínaš, koľko krásnych vecí pre teba urobil tvoj priateľ a že ublížiť by si mu nechcela, takto sa neďakuje. A navyše, keď si predstavíš koľko problém by to vnieslo rovno medzi 4 ľudské životy, to vaše kamarátstvo s tym v praci, tak to ani nestojí zato. A keď má deti, tak ani niet nad čím premýšľať.
Občas aj keď máme partnerov, cítíme sa dobre aj v spoločnosti iných mužov/žien. Ale je to len chvíľkové a dočasné. Treba zabudnúť a byť pri tom človeku, ktoremu si už dala slovo a sľub že ho nesklameš a ostaneš s ním.
Nerob to, čo nechceš, aby iný robili tebe. Lebo zle veci sa ti vrátia ako bumerang.
zabudla som podotknut že ja som zadana a som s ním štastná . len to namna dolahlo a velmi, hlabne zrazu. je to na nevydržanie. aj ked viem že sa mu ozvat nesmiem aj ked to v podstate aj asi chcel. Ja by som od neho chcela len kamaratstvo ale nemozem pretože viem ze po case by to prerastlo v niečo viac. nič nespravim aj koli tomu že priatela milujem . len neviem vydržať ten smútok:/
Smutok za nim ta casom prejde, zamestnavaj sa inymi vecami, aby si nanho myslela co najmenej. Kedze je zenaty, neozyvaj sa mu, nerozbijaj manzelstvo.. Ak by chcel, ozval by sa..Este Ti do zivota niekto taky pride, neboj sa.. a hlavne - slobodny :)
