Som zalubena?

sama si si odopvedala

Pocit zamilovanosti netrvá večne. Nepoznám ani teba a ani toho nového chalana, čiže neviem ti povedať, aké máte šance. Ako bolo povedané, môže sa stať, že s ním budeš šťastná ale rovnako sa môže stať, že sa ani vzťah nezačne. Musíš si položiť otázku, či si ochotná riskovať vážny vzťah pre možno dočasné pobláznenie. Ale ver, že aj ten nový sa to po čase obkuká a tiež už nebudeš cítiť žiadne zimomriavky

to je vcelku bezna skusenost.
a koncieva to rozne.
niekedy clovek lutuje, lebo opustil niekoho kvoli niekomu, kto za to nestal
a niekto je rad, lebo zistil, ze povodny vztah uz naozaj nemal vyznam a dobre ze sa skoncil.
najlepsie je chvilu pockat, nehrnut sa do nicoho noveho a nechat si poriadne prejst hlavou, srdcom a inymi castami tela celu tuto vec.
a podla toho sa rozhodnut.
akurat tie "ine casti tela" na to mavaju dost odlisny nazor :)
ale to zvladnes

..a vlastne moje vyjadrenie: nie, nie si zalubena, si len poblaznena.

....s tym "svojim" si planujes buducnost a nas sa pytas, to co sa pytas....kde je logika?? preco sa hned paprčís, ak ti niekto napise svoj nazor, ktory nekorešponduje s tym tvojim? kolko ludi, tolko chuti a nazorov...
ked zhrnies vsetky komenty do jedneho, stale vychadza, aby si sa nehrala s ohnom...
apropo - otoc situaciu...tvoj priatel na nejake obdobne forum hodi do placu otazku, co ma robit, lebo ma sice vztah, ale ten sa mu zda nudny a bla bla, a objavila sa nova kost, pri ktorej mu obrazne povedane rozum ostal v jednej mensej casti tela...pacila by sa ti taka situacia? aku radu by si mu dala ako nestranny clovek?

mohla by som to tu vysvetlovat asi do rana, ale myslim, ze kto nezazil nepochopi..

Ked máte taký pekný vzťah tak prečo sa zameriavas na niekoho ineho?Na jednej strane pises že si mu oporou na druhej myslíš na iného....aká to je opora?

tiez poznam jedneho a mam to tak isto, hoci mam priatela, aj tento chalan ma velmi pritahuje, ale to je vsetko tym, ze je prave "neokukany" a uvedom si, ze aj tento co ta teraz tak pritahuje ta raz tiez omrzi.....povedz si ci ti stoji za to, podlahnut tomu alebo nie..pretoze, ja som si ista, ze mne by nejaky iny za rozpad vztahu nestal, svojho priatela milujem a toto je iba chemia, nieco co rychlo vyprcha a co sa laske nemoze rovnat, ta je silnejsia, aspon u mna...ak ma niekto pritahuje, snazim sa mu vyhybat, alebo nezblizovat sa s nim nejak velmi..proste, ignorujem, aj napriek tuzbe...svoju lasku som uz nasla, tiez to uz nie je ako na zaciatku, no i tak je to cosi velmi hlboke a silne co k nemu citim....takze si to premysli...byt tebou, drzala by som si odstup..pokial svojho priatela naozaj milujes, n eurobis nic zle, proste to nechas tak a nepustis si nikoho k sebe

Nedavno som tu mala podobnu temu...s priatelom som 5 rokov a dobre viem, ze vo vztahu nejde o busenie srdca a zimomriavky.... a napriek peknemu vztahu som sa "namotala" na niekoho noveho, s ktorym to ale skoncilo...snazim sa teda znovuobnovit vztah s priatelom ale neda sa to tak lahko...laska je prec a stale mam v hlave toho noveho......nech je aj vztah uz stereotypny, ale ak si v nom stastna nedokazes sa do ineho zamilovat...toto moj nazor..

co som urobila pre priatela a nas vztah? robim pren maximum co mozem..zmenila som miesto skoly, aby som s nim mohla travit viac casu, setrime spolocne na dovolenku a planujeme buducnost...stojim vzdy pri nom ked ma potrebuje a snazim sa mu byt oporou napr. pri hladani si prace,potesit ho nejakou malickostou, ..a co je pre mna laska? byt s niekym koho mam rad, na kom mi zalezi, komu mozem verit, porozpravat sa o comkolvek, mat v nom oporu...proste travit spolu pekne chvile ale zvladat aj tie menej pekne....a sme uz spolu nejaky ten rok tak si nemyslim, ze sa mi to nedari ..co ocakavam to aj ponukam, len vy ste si na zaklade mojho prispevku utvorili o mne mylny nazor, ze som nejaka radodajka co skoci hned na prveho kto sa jej paci!