Co robit po sexualnom zneuzivani ?

tak ludia, plz. poradte naozaj kvalitneho psychologa - cku v BA a okruhu do 30 km +/- okolo BA. Bol by som Vam velmi vdacny za rady a referencie podlozene navstevami. Dakujem

:: one question ::

ved sa snazim drzat bez vztahov, intim zivota sexu. Zacina mi to zase na druhej strane prerastat hlavu teda chybat hm.

to je take hrozne! ako moze niekto male deti zneuzivat??? odrezat mu kkta! neviem, asi len psychoterapia. mne sa take stalo ked uz som bola "velka" a aj tak ma to poznacilo a tiez nie som schopna normalneho vztahu. a jednu dobu som mala obdobie, ze som mala chut vyuzivat muzov a nicit ich, ale som to nezrealizovala nastastie, to je chujska myslienka to zovseobecnovat. keby sa mi to ako dietatu, to by bolo este o to horsie, drzte sa

Meretseger:::aj tebe vdaka za reakciu.

Suhlasim, je to pocit, viny (aj ked by sme ho asi nemali mat), hanby, strachu. Ja som bol zase maly chlapec a zatial tym mam poznaceny zivot. Aj intimny. Ten u mna vlastne chyba uplne. Ziadny sex. Asi v osemnastich rokoch som prisiel na to, ze to neboli hry. Bolo to zneuzitie. Zeny, sex, opijase, nic z toho ma nebavilo. Tak som hladal v minulosti a vtedy som si to uvedomil. Tak som sa snazil zit bez toho intimneho. Zeny, rande, vino, sex, pekny vecer. Snazil som sa to vymazat z hlavy. Neunikol som tuzbe po tom. Dobehlo ma to. Riadne mi zacina chybat.

Tebe pomohol byvaly priatel s prekonanim ? Klobuk dole pred nim, pred tebou.

Ci sa mam s kym o tom porozpravat ? Pred tymto mam respekt. Vybrat si cloveka ktory ma nevysmeje, uveri mi, vypocuje, da mi otazky. Urcite najlepsie mimo rodiny. Jeden nevie co je este na pozadi. Pocitam so vsetkym. Hoci nemam v ruke ziadny dokaz.

Nadak:::vdaka za odpoved, ci to malo zanechat nasledky u mna ? Nesnazil som sa zalozit si vztah. Naviac u mna uplne chyba intimny zivot! Snazil som sa zit bez neho a ako asi tusis tak ma to hnusne dobieha. Brutal mi chyba. Obcas.

Ty si zacala mat problemy v intimnom zivote, co to znamenalo ?

Prvotne vyrovnanie som asi dal aj sam. To ze som bol zneuzity. Vyrovnat sa uz s ostatnym, s intimnym zivotom, to uz neviem dat sam. Rovnako vlastny bio otec zda sa bol poriadny sebec a prisli sme na to, ze ma asi nemal rad. Pointa ? Chyba mi este asi aj kus sebavedomia k schopnej praci, tak aby som mal naozaj priestor vybudovat rodine kvalitne krytie a pre deti.

Pocit viny, hanby, strachu. Bola som malé dievča, ale poznačilo ma to doživotne. Sex som veeľmi dlho vnímala ako znásilnenie. S prekonaním mi pomohol až bývalý priateľ. No, človek mimo rodiny to síce nebol, ale čo na tom? Hádam len to, že musím žiť vedľa toho, čo to robil; každý deň som žila v úzkosti a obozretnosti. S tým som sa zas vyrovnala pomocou psychoterapie. Momentálne mi s tým pomáha aj psychiatrička, pretože sa nemôžem vyhnúť občasným flashbackom.
Máš niekoho, s kým by si sa o tom mohol pozhovárať? Jednoznačne to treba opäť otvoriť a "vyčistiť", najlepšie s niekým úplne nezainteresovaným, lebo členovia rodiny či skrátka tí, čo tyrana poznajú, ti s najväčšou pravdepodobnosťou neuveria a ešte ťa vysmejú, že si to vymýšľaš.

Jedine, co mi pomohlo, po mnoho rokoch trapenia s miestami extremneho opaku - stastia, bola psychoterapia. Niekto sa s tym vyrovna aj sam. Niekto potrebuje pomoc. U mna to bola kombinacia terapie(2 roky) a antidepresiv. Najprv mi to bolo jedno, ale neskor sa to vynorilo ako nocna mora. Zacala som mat problemy v intimnom zivote, neutichajuce flashbacky a obsesivne myslienky. Pre mna nebola ina cesta. Neviem, ale zda sa mi, ze tebe to moc problemy nerobi len mas take myslenky, ze asi by to malo na tebe zanechat nejake nasledky. Nehladaj ich. Bud rad, ze si v pohode. Je to normalne.

Sejla alebo vlastne obete, sem s tym co a ako s tym robit dalej. Ja netusim, pritom sam som bol ako maly sexualne zneuzity. Vztahy som nehladal, ani sex. Pritom som sa nedavno zobudil ako sam seba akoby objimam. To je v riti. Nieco mi pekne chyba. Popritom sa mi zda akoby som mal v podvedomi sex atd. spojene s niecim neprijemnym.

pardon, to bola otázka priamo na obete..

stryco tak na toto ti snáď môžu odpovedať len tie, čo to zažili. Nemyslíš?