Dobrý deň,
mám 19 rokov, a v súčastnosti mám depresie. Už mi nič nedáva zmysel, neviem čo chcem, neviem kto som, čo mám rada, nič necítim, len úplnú prázdnotu. Neviem sa na nič sústrediť, strácam pamäť, len chodím ako bez duše a ponevieram sa bez cieľa.
Chodím do školy na tlmočníctvo a prekladateľstvo, ale neviem či som schopná toto štúdium dokončiť, neviem prečo som sa rozhodla pre tento odbor.
Cítim sa ako by osm celý svoj život len predstierala, že som iná ako naozaj som, a teraz keď som ostala sama, zistila som, že som nikto.
V nič neverím, nič ma neteší, som zlý hnusný človek, ktorý nemá miesto na zemi. Chcem zomrieť. Ale neviem sa odhodlať ani na to. Celý môj život je nezmyselná tragika.
Chcem opäť cítiť radosť, chcem opäť vedieť kde sa nachádzam, ale neviem späť.
Chodím von s kamarátmi, ak ma zavolajú, oni si myslia, že som normálna, len trošku tichá. Začína sa im to ale zdať zvláštne. Už sa nevládzem tváriť.
Chcem zomrieť, ale chcem žiť.
Chcem sa tešiť ale neviem ako.
Celkom som sa opustila a neviem ako naspäť.
Nikdy som si nemyslela že takto dopadnem.
Čo robiť?
Depresia - som na dne
Zmatok v dusi, zmatok v hlave, zmatok v sebe. Skus si to trosku urovnat v hlave. Ulezat. Skus jeden den len lezat v posteli a spisat si, o com budes rozmyslat. O svojej buducnosti, skole, o svojich pocitoch. Ked budes mat zoznam, daj sa do toho a ked na nieco prides, napis si to, aby si nahodou nezabudla, ake bolo tvoje rozhodnutie. A ak ti nepride na um samej dost otazok a dovodov preco to alebo ono urobit, skus terapiu. Mne to velmi pomohlo najst dalsiu cestu zivotom ;)
"chcem opäť cítiť radosť" - zamysli sa, kedy sa to zmenilo, čo spôsobilo ten zlom a tam začni. Pokiaľ existuje psychická príčina Tvojej depresie, nezbavíš sa jej, kým tú príčinu neodstrániš.
a tí čo sa nevzchopia?
ja už nie som schopná rozlišovať normálne od nenormálneho, morálne od nemorálneho, nemám žiaden úsudok, žiadne emócie, som len telo ako stroj, povedia mi sprav toto a ja to spravím, ak robím niečo sama, nič nedokončím, je to také celé zmätené nič. ani neviem prečo to píšem sem, som príliš zmätená a nie som to schopná komunikovať osobne niekomu inému, aj keď chcem, viem že ich a môj svet a pohľad na život sú rôzne.. teda oni ho majú a ja som oňho prišla.
musím pozbierať aspoň zvyšky zdravého zmýšľania, ak nejaké mám a začať niečo robiť, niečo zmyslupné ale neviem sa sústrediť, neviem nič dokončiť..
chcem z tohto zmätku preč.
da, ale v krize je to tazke.
Tato kriza este vela ludi nauci, o com je zivot (a utrpenie), staci pockat par mesiacov, ti co sa vzochpia, preziju, a vybuduju nieco nove, ako vzdy...
Ja viem.
Kde mám začať? Dá sa začať žiť život odzačiatku?
...Dookola všetkých klamem... P.s- to je práve ten problém a pokiaĹ ho nezmeníš, stav sa bude len zhoršovať!
Ja som kontrolu nad svojimi myšlienkami stratila dávno.
Problémy sú len v mojej hlave a už nie som schopná ich odtiaľ dostať.
Radšej by som brala aj ten cintorín.Len zmätkujem a dookola klamem všetkým naokolo a hlavne sama seba. Vždy som si myslela že život je o tom čo si o mne kto bude myslieť, ale teraz viem že nie je.
Ale neviem o čom je.
Mala som záujmy, a radosť zo života ale..
Všetko je preč.
Prečo sa pýtaš odkiaľ som?
Ja som kontrolu nad svojimi myšlienkami stratila dávno.
Problémy sú len v mojej hlave a už nie som schopná ich odtiaľ dostať.
Radšej by som brala aj ten cintorín.Len zmätkujem a dookola klamem všetkým naokolo a hlavne sama seba. Vždy som si myslela že život je o tom čo si o mne kto bude myslieť, ale teraz viem že nie je.
Ale neviem o čom je.
Mala som záujmy, a radosť zo života ale..
Všetko je preč.
Prečo sa pýtaš odkiaľ som?
Utrpenie je všadeprítomné... proti nemu bojujeme ohodlaním a poznávaním. P.s- opanuj sa a vypúď si z hlavy Tvoje falošné domýšľavosti, ako sú žiaľ, strach, obavy atď atď... Tvoja "nemoc" je len skazená fantázia. CHCI a budeš mať, NECHCI znamená skapať.
To je dobre, že máš problémy o tom je život! P.s- sú ľudia, čo nemajú problémy, ale tí ležia len na cintorínoch!
