Priatel si neda nic vysvetlit a je trucovity...ja som zase moc precitlivela na to co povie aj ked viem ze to tak nemyslel ale mna sa to dotkne...hovorila som mu ze ma veci hovorit tak ako mysli lebo by som to mohla pochopit zle.ide o to ze sme sa pohadali a aj sa hadame za uplne hluposti/banality...ze sme sa napriklad nepochopili a je z toho hadka ak sa to snazim vysvetlit tak si neda povedat a hovori si svoje.viem ze vo vztahu by mal byt aj kompromis ale neviem ci v tom nasom niekedy aj bude.ked dojde k hadke tak sa dlho hadame a az neskor po dlllhom tichu mi povie prepac.mna to strasne hneva a niekedy ma to aj rozplace.on velmi rozobera co sa uz stalo co uz nevrati spät.ja sa zase snazim vytvorit daku alternativu ako to moze ist dalej ako sa to moze zmenit.ci sa da este preto nieco urobit ale on to zamieta a neda si povedat tak som ticho a nic nevravim lebo by sa este viac rozculoval a viac by to komentoval a nepomaha to.a nepomaha ani to ked mu na to odpovedam to este zvysi hlas a prekrikuje ma co mam teda robit aby sme nasli ten kompromis?co by ste robili vy?
Co dalej?
Leela333
vies urstuovanie..on si povedal ze on stale ustupoval a ze uz ustupovat a ospravedlnovat sa nebude ako prvy...to mozno platilo u inich bab ale ja si viem priznat chybu aj ked viem ze to moja chyba nebola tak cakam to od neho...hej vzdy sa mi ospravedlni ale az dost neskoro a potom ma clovek uz taky divny pocit ze hej pohadal sa somnou a az teraz sa ospravedlnuje...neviem ja ked som spravila chybu tak som sa ospravedlnila aj ked si myslim ze to bola hlupostto ze sme sa pohadali. to ze sme zle vystupili z autobusu ze som mu neskor povedala ze co a ako moze byt to su podla mna banality ktore netreba ani riesit su aj horsie veci na svete...lenze on to akosi nechce pocut alebo co...
Nemyslím, že treba hneď poradňu. Niekedy proste treba prehltnúť hrdosť a ustúpiť, hoci nemáš pravdu. A myslím teraz len čo sa týka naozaj tých banalít a nedorozumení, nie vážnych hádok. Veď čo vám to spraví ustúpiť v nejakej nezmyselnej hádke?
tak to bude na tu poradnu. to nie je hanba. tam su ludia profesionalne skoleni, aby videli vase problemy, ak im ich popisete dostatocne a uprimne, s odstupom a poradili vam, ako ich ucinne riesit. opakujem, su to profesionali a ich ulohou je pomoct, poradit. nie sudit vas ani vas kritizovat. to treba partnerovi prizvukovat, ze potrebujete pomoc v problemoch, na ktore obaja uz zjavne nestacite.
Magy
ja viem ze je to hlupost menit cloveka.
velmi ma to ale hneva a vazne neviem ako dalej a ja mam 23 a on ma 25.stale hladam ze kde je chyba ci vo mne ci v nom ci v obidvoch.sme spolu kratko.a neviem ci to mam riesit s nim aj nadalej.uz to doslo tak daleko ze sa ma spytal ze ci chcem rozchod. on je totizto naladova povaha a ja som zase pokojnej povahy ale niekedy sa viem rozculit aj koli malickostiam.obaja sa nechceme hadat teda ja urcite nie niesom ten typ.on je dobry clovek to viem urcite len je velmi naladovi a nevie to ovladat ja som zase ako som pisala citliva na daktore veci a vsetko si pripustam a neviem co s tym mam robit.
citam tvoj popis dvakrat, trikrat... priatel (a aj ty) budete este velmi mladi, vsak? pokial vsak mate viac ako 23-25 tak je to uz na povazenie a doporucil by som partnersku poradnu alebo psychologa. na urcite zivotne postoje a spravanie treba vyzriet, k comu on podla tvojho popisu ma zjavne este velmi daleko. je na tebe, ci sa s nim chces trapit dalej a vychovavat ho v nadeji, ze moooozno niekedy sa uvedomi, nauci, dospeje. brat iluzie ti nebudem, ale taka naprava sa deje len vynimocne.
