Odolnosť voči stresu

lemurka - treba len jedno. urobit hrubu ciaru za tym vsetkym doteraz, zosumarizovat si to, prebrat, zbytocnosti vyhadzat a svoju buducnost stavat na tom, co z tej minulosti ostalo v tebe hodnotne. nieco urcite najdes. obcas to chce par dni, tyzdnov, mesiacov - u kazdeho je to inak. a potom pride zrazu moment, ked sa ti rozsvieti v hlave a ty uvidis svet farebny, uvidis ciel a zmysel buducich dni a zacnes fungovat, ist za tym cielom a predstavami. nasilu sa to velmi neda, je to ako s laskou. tiez sa neda nasilu (naozaj) zamilovat.
ak mas nedostatok motivacie, obcas si treba na seba upliest bic. zariadit veci tak, ze jednoducho musis. musis niekam ist, musis nieco spravit... lebo ludia bezne nie su dostatocne silny na to, aby vydrzali byt nadseni pre nieco po dlhy cas. pridu pochybnosti, unava... a tie sa prekonavaju casto len tak, ze z postele ta zdvihne len to vedomie, ze musis. musis.
sme holt lenivci :))

lost, práveže si pripadám už flegmatická až príliš :) potrebujem skôr takú motiváciu, alebo čo ja viem...naštartovanie

ano, už mám pár týždňov dovolenku. chystám sa dať výpoveď v práci o pár týždňov, možno potom sa naštartujem.

hmm a mas moznost dovolenky/relaxu ako pise Magy? :)

Bol to komplexný dlhodobý stres na viacerých úrovniach. Až keď som sa konečne zastavila v tom kolotoči, teraz spätne vidím, že som takmer rok ani nežila, resp. samozrejme, že som žila :) ale prirýchlo. Zažila som veľa veľa negatívnych vecí a skoro žiadne pozitíva, ja viem, že to v podstate nie je zlé, že aj negatívne skúsenosti sú skúsenosti a posunulo ma to v istom smere. Ale teraz ako som sa zastavila a vidím veci aké sú, stagnujem, len prežívam, mám pocit, že sa neviem naštartovať. Proste len prežívam, ale...neviem to ani definovať. nie je to jednoducho ono. kašlem už na to čo bolo, skúšam sa motivovať, ale nedokážem sa už tak tešiť zo života ako predtým. stratila som ,,dravosť" :)

lemurka, je dost dolezite sa zmienit, o aky stres konkretne ide, z akeho dovodu!

Ak je to napr. z pracovneho vytazenia, zamestnania, sefovia, zakaznici a pod., tak potrebujes totalny relax - vratane zmeny prostredia, totalne sa odstrihnut od prostredia, kde ten stres vznikol - teda vypnut mobil, pocitac atd... napr. ist do hor, na chatu, stanovat alebo cokolvek, len nebyt v prostredi a s ludmi z toho stresu na niekolko dllllhych dni.

Ak je to stres napr. z osobneho vztahu, rozchodu ci rodinnych problemov, tak prave naopak, z takeho stresu pomaha workoholizmus, nabrat na seba kolko sa len da a byt v jednom kolotoci, nemat cas mysliet na tie veci a/alebo sa nimi trapit.

Je dobre byt v otazke konkretnejsi, inak sa nie je mozne spravne poradit.

Ellaa ma pravdu, rozhodne pohyb :)
a potom flegmatizmus..
kazdy budeme vonat fialky skor ci neskor, naco sa stresovat :P

Mne osobne pomáha dosť šport... keď sa dá aj 3 hodiny korčuľujem, chodím behať a veľa do prírody... stále sa snažím niečo robiť...