Zdravím!
Aby som to napísala čo najzrozumiteľnejšie, tak začnem od začiatku. Môj terajší priateľ je zároveň mojim prvým priateľom vo všetkých ohľadoch, on predo mnou mal krátkodobú známosť.Dali sme sa dokopy zvláštne, nevedela som či robím dobre, bola som na pochybách, no chcela som vzťah vyskúšať, keďže som mala už 19 rokov. Zo začiatku som to nebrala nijak vážne, nevidela som sa s ním v budúcnosti, mala som ho rada, ale nijak výnimočne. Po čase si ma ale získal tým, ako sa ku mne správal. Bol neskutočný dobrák, pozorný, ohľaduplný, všetko mi s ním pripadalo prirodzené, nemusela som sa na nič hrať. Ľúbila som ho každým dňom viac, dostával sa mi pod kožu. Vždy som mala problémy s prejavovaním citov a nevedela som sa vo vzťahu správať úplne konštruktívne, no aj v tom mal trpezlivosť. Mám pocit, že som sa nikomu (okrem mojej sestry) tak neotvorila ako jemu a nedokážem si predstaviť, že by som s ním nemala byť. Bývame od seba 5 minút pešo, takže sme sa od začiatku nášho vzťahu (sme spolu 1 a pol) vídali takmer každý deň, trávili sme spolu každú možnú chvíľu...a neviem, či sme z toho nedostali ponorkovú chorobu. Včera sme mali dosť nepríjemný rozhovor o tom, že to s nami ide dolu vodou. On má pocit, že potrebuje byť pár dní sám, vadí mu na mne viacero vecí a zdal sa mi včera chladnejší než inokedy. Ja si tiež uvedomujem jeho chyby, no je mi zaťažko, keď spolu nie sme čo i len deň (zvykla som si, že sme spolu stále). Už veľakrát sme sa snažili dohodnúť sa, že sa budeme menej vídať, no nikdy sme to nevydržali. Buď mi zavolal on a chcel sa stretnúť, alebo som to urobila ja. Dokonca sa u mňa prebudila žiarlivosť voči každej osobe, s ktorou sa bezo mňa stretne, alebo jej len napíše...nikdy som si nemyslela, že sa mi toto stane. Žiarlivosti som sa úspešne vyhýbala, no čím radšej ho mám, tým väčšiu potrebu mám ho neustále kontrolovať - napr. neznášam fajčenie, no môj priateľ na začiatku vzťahu fajčil tak ako všetci jeho kamaráti, kvôli mne sa snaží prestať, no sem-tam, keď má chuť, si zapáli. Neviem prečo to vo mne vzbudzuje pocit zrady. Veď je úžasné, že sa vôbec snaží zbaviť tejto závislosti...racionálne si uvedomujem, že mnoho vecí preháňam, že mám nízke sebavedomie a preto možno tá žiarlivosť, že nie som spokojná sama so sebou a podobne...ale emócie sú silnejšie...v danej chvíli ma ovládnu a nekontrolujem sa. Keďže som vzťah ešte nemala, neviem, či som to ja, alebo na mňa vplýva HAK. Uvažovala som, že ju vysadím, no začala som ju brať z viacerých než jedného dôvodu. Mávala som príšerné bolesti pri menštruácii a niekedy aj dva týždne pred ňou, nepravidelnosť, keď som mala 19 robili sa mi aj bolestivé zápaly na tvári, pričom celú pubertu som prežila bez akné a problémov s pleťou a hlavne, nemám vzťah k deťom, čiže ak by som náhodou otehotnela, asi by som to nezvládla. Napadli mi aj iné formy ochrany, ak by som sa vykašľala na tie bolesti atď, no vždy tam bol nejaký dosť dôležitý háčik. Nechcem nám zničiť vzťah, pretože som ešte nenašla tak skvelého človeka ako je on...nikdy som nespoznala nikoho tak trpezlivého, milujúceho a obetavého...a hlavne, uvedomujem si, že bez neho by mi bolo neskutočne ťažko, pretože som si zvykla, že sa na neho môžem vo všetkom spoľahnúť, že je mi k dispozícii, keď potrebujem pomoc, že je mi oporou. Veľmi ho ľúbim, pretože v ňom mám to, čo chce asi každá žena. Neviem ako túto situáciu riešiť, je mi úplne zle z pomyslenia na rozchod, no ak to takto pôjde ďalej, tak sa po pár mesiacoch asi môžeme rovno rozlúčiť.
Ponorková choroba?
Synthia, nic v zlom, ale podobne ako si sa ty spravala na zaciatku, sa zacal teraz on. Pises, ze je chladnejsi, ze mu na tebe vadi zopar veci...Nebola si len tak nahodou i ty k nemu taka zo zaciatku? :)
Je super zamilovat sa do niekoho az postupom casu. Je to omnoho lepsi sposob ako si na niekoho vlastnosti a celkovu naturu zvyknut, ako sa bezhlavo zamilovat hned na zaciatku a potom si trepat hlavu o stol, ked pride vytriezvenie. Ty si sa zamilovala do neho podobnym sposobom, avsak si bola na zaciatku dost chladna a teraz je pre zmenu taky on. Neviem, ci by som to nazvala ponorkou...skor by to mohlo byt tym, ze on siel do tohto vztahu zamilovany a teraz trosku precitol. Narozdiel od teba, lebo pri u teba to malo opacny priebeh.
Jedina rada, aku ti mozem dat je, aby si bola teraz k nemu co najmilsia a najprivetivejsia. Opisujes aj znaky ziarlivosti, tak si to radsej odpust. Nevyzvedaj sa, nepozoruj, nevyzaduj, nekontroluj, nepodozrievaj...Prosto sa snaz byt milujucou priatelkou, ktora chape, ze aj chlap "ma svoje dni". Pokial je to medzi vami silne, tak sa to u neho vsetko vrati do normalu. Len si to nepokaz
Keď som to čítala mala som pocit, že čítam o sebe. Bolo to presne také isté. On ma doslova uštval ale povedala som si, že to skúsim. Mala som ho rada a časom som sa zaľúbila. Každým dňom som ho ľúbila viac a viac a začala som sa namotávať. Boli sme spolu každú deň. Zrazu si začal vypínať telefón a nemohli sme byť spolu lebo bol unavený... Zrazu bol chladnejší a tvrdil, že sa nič nedeje a všetko je v poriadku. Ja som to vnímala inak. Zvykla som si byť s ním každý deň a aj napriek tomu, že to prestávalo byť ako na začiatku a pomaly sme si nemali čo povedať, som s ním potrebovala byť...
no pre nas je zas vela vidat sa 5x tyzdenne:P vidame sa tak 3 razy do tyzdna, a zatial to celkom funguje,ani raz sme sa nejak nepohadali..ale nie je to tak,ze by sme si vymedzili mantinely,ze budeme sa vidat 3x a dost, proste kazdy z nas ma tolko svojich zaujmov a vecí,ktore sa nedaju robit spolu,a chceme byt aj s kamaratmi,ze ta frekvencia stretavani mi pride velmi prirodzena. takze poradim ti vidat sa menej,aj ked sa vam zda,ze to nevydrzite,viem aj z ostatnych vztahov kamaratiek ci kamaratov,ze nerobi dobrotu byt na sebe furt nalepeni,pretoze taketo vztahy vacsinou skoncili presne po roku a pol, po dvoch..
Ked som to zacala citat, tak som normalne mala deja vu, to je navlas ako moj vztah. On ma tiez uhanal, ja som si na zaciatku nebola ista atd atd. Tiez som naladova, no uzije si toho pozehnane so mnou. On ale tiez nie je perfektny, ale je trpezlivy, tolerantny, naozaj gentleman. Jediny rozdiel je, ze my uz to tahame 6 rokov. Rovnako ako ty mam kamosky rozlezene, odisli studovat do Prahy alebo maju svojich frajerov a tie, co tu zostali, s tymi si az tak nerozumiem. Mam teda rovnaky problem ako ty aj v tomto. Ja som si nasla konicky, co mozem robit aj sama. Aj tak sa ale vidime 5x tyzdenne. Obcas aj tak tu ponorku mame, nebudem ti klamat, ale mame ten vztah natolko zrely a kamaratsky, ze si to dokazeme na plnu hubu do tvare povedat, ze uz ta mam dost, robis toto a toto, mal/a by si robit toto a toto. Aj sa casto zamyslame nad tym, ci to tak ma byt a ci sme vobec normalni, ale ked to funguje, tak to asi nema zmysel riesit. Svoje nalady neovladnes, ja som sa snazila u seba, ale na mna ked to sadne, ja sa neovladam. Potom bud poviem, ze radsej uz idem, pripadne sa za to rovno ospravedlnim. Preto by bolo fajn, keby si tie nalady mohla ventilovat aj inde =), no ved porozmyslaj, ci by sa nedalo nieco vymysliet. Mozno by pomohol aj nejaky spolocny konicek, aby sa trocha ubralo z toho tlaku byt vecne zabavny, mily a tip top v slnecnej nalade. Ked budete mat cinnost, nebude sa treba tolko susuterdit na samotny vztah, ale len si uzivat, ze je s kym co robit. A krizy budu, s tym sa musis zmierit, je to bezne. Ak obaja chcete a budete sa snazit, tak to vyriesite.Pokecaj s nim na tuto temu, mozno ti aj on nieco poradi.
mnohé sme žiarlivé,aj ja:(ale musíme to nejak prekonat.Dnešné vztahy sa rýchlo,končia,a každá ktorá ľúbi viac ako by mala,alebo to prejavuje,tak partner si je nami istý a potom sa to môže zmenit.Ak možeš,snaž sa mu nedávat najavo,že žiarliš,to zabíja vztah.aj my sme mali vážne problémy,ale ja sa snažím to nedávat najavo.Skús tam kde robíš chyby,nedávat to najavo,aby sa váš vztah nekazil,bud milá,a hlavne sa usmievaj.Muži nemajú radi ked je žena zamračená,alebo niečo vytýka.
Dadula56 - ďakujem za príspevok. O to presne sa snažím, zamestnať sa niečím, no problém je, že moji kamaráti sú buď mimo mesta alebo sú zaneprázdnení. Takže väčšinu času trávim so svojim psom, niekde pri vode alebo v prírode...no keď máš toto každý deň, tiež to prestane byť zábavné :). U nás menej sa vídať, tiež znamená 4-5x do týždňa :) Každopádne dúfam, že to nejako zvládneme...môj priateľ je totiž ten, čo sa o náš vzťah vždy viac staral, snažil sa aby to klapalo a ten, ktorý viac prežíval naše problémy. Ja som to vždy brala ako súčasť vzťahu...no keď vidím ako to jemu prekáža, tak som sa o to začala zaujímať aj ja. A potrebujem nejaké objektívne názory vyplývajúce z vlastnej skúsenosti...keďže kamarátky vždy budú dávať za pravdu svojej kamarátke.
Veronika_27 - ďakujem, že si si to celé prečítala a reagovala :). Nuž, ja si myslím, že som ružové okuliare nikdy ani nemala, pretože už na začiatku vzťahu som si uvedomovala, že nie je dokonalý, že má chyby a podobne. Nevstupovala som do vzťahu zamilovaná. Už sme pár hádok mali, vždy boli iniciované mnou, pretože som sa nedokázala preniesť cez nejaké veci, alebo som mala príšernú náladu a vtedy som vždy chladná a je mi všetko jedno...som dosť náladová, no nemyslím si, že som vždy bola taká. On si zase všetko berie k srdcu...ak sa mám zle, chce mi pomôcť aj proti mojej vôli, ak mi niečo chýba, chce mi to dať...a ja sa potom cítim, akoby som mu bola niečo dlžná. Obaja chceme, aby vzťah pokračoval...no vieme, že nestačí si tie veci len povedať do očí, musíme niečo zmeniť, pretože sa inak tieto "krízové" obdobia budú opakovať. No nevieme čo zmeniť, lebo zmeniť seba je náročné a dlhodobé...ako mám zmeniť svoje nálady? ako mám zmeniť to, že nie som trpezlivá? ako mám zmeniť žiarlivosť? Jedine sa o to snažiť...no jedna vec sú slová, druhá činy.
Ludia sa mi cuduju, ze ako mozem chodit na exorcizmy, ked som veriaci. A ti exorcisti, co to vykonavaju, su neveriaci?:D
Sorry za prispevok nie k teme.
Synthia, toto je normalna sucast vztahu, neboj sa o ten vztah tak velmi, dost to prezivas. Ja si pamatam, ze my sme rovnaku krizu mali cca po dvoch rokoch, tiez ponorka, ale vplyvalo tam aj viac veci, boli sme obaja podrazdeni, hadali sme sa o kazdej prkotine. Prospelo nam sa vidat menej...u nas bolo menej "iba" 5x tyzdenne, lebo sme tiez na sebe vecne boli nalepeni. Najdi si konicky, vyraz von s kamoskami, aby ti tak nechybalo, ked nepojdete von, aby tvoj priatel nebol jediny hromozvod tvojich nalad, ci uz pozitivnych alebo negativnych. Ak budes zamestnana inymi vecami nebudes mat ani cas rozmyslat s kym kde je a ziarlit zbytocne. Vztah nie je priama ciara, meni sa to, raz hore a raz dolu. Takze sa zameraj na seba, aby si bola ty sama so sebou spokojna a ostatne pride spolu s tym. Musis si vytvorit zivot aj mimo vztahu.
Je dokázané, že každý vzťah prechádza nejakou krízou, slabšou alebo silnejšou, v určitých intervaloch. Prvá nastáva okolo 2 roku trvania vzťahu, druhá nasleduje okolo 7meho roku... najpodstatnejšie, aby sa vzťah upevnil, je vnímať priateľa takého aký je. V zamilovanosti prehliadame vlastnosti a partnerovo správanie, ktoré by sme inokedy netolerovali alebo sa s takým človekom ani nepozdravili... časom si tieto nepríjemné veci začneme veľmi všímať a reagovať na ne... jediné východisko je preniesť sa cez tieto negatívne pocity, brať sa takými akými v skutočne sme, ked ružové okuliare zložíme, inak vzťah nemá perspektívu, zbytočne by ste sa ďalej trápili, ak sa teda o to aspoň nepokúsite, ale obaja...
