Terajší priateľ sa do mňa zaľúbil na prvý pohľad. Robili sme spoločné akcie, vyhľadával príležitosti ako byť so mnou. Urobil by možné aj nemožné pre mňa a mne to lichotilo. Videla som na ňom, že chce byť so mnou, počúval ma, bol pozorný a bol ochotný pomôcť keď som to potrebovala. Bolo mi to sympatické, dali sme sa po mesiaci dokopy. Mal peniaze, úspech, bol vtipný a veselý. Každý deň si našiel čas aby sme sa videli. Páčilo sa mi na ňom že sa s ním nenudím a že mal víziu do budúcna. Po asi 3 mesiacoch chodenia prišiel zlom. Problémy v podnikaní sa prehĺbili, vznikli finančné problémy, priateľ je skleslý, stale unavený, zle spí, všetko ho hneď rozčúli, vrčí, je nervózny, zle sa s ním komunikuje a stáva sa že na mňa zvýši hlas a ešte aj po tom ako vypije alkohol sadá za volant. Cez týždeň sa už nevidíme, večer mi zvykne zalovať či som doma a čo robím (čo mi príde skôr ako kontrola).Ak mu chcem zavolať niekedy nezdvihne ani nezavolá naspäť a keď zavolá tak oveľa neskôr. Cez víkend sme spolu ak som u neho (býva u rodičov) inak by sme asi ani spolu už neboli, si myslím. Nemá chuť na spoločné aktivity ako predtým. Pýtal sa ma, že prečo som s ním, načo som mu povedala čo sa mi na ňom páči a že budem stáť pri ňom, keď ma bude potrebovať. Sťažoval sa mi že sa s ním už nikto nerozpráva, čomu sa nečudujem keď sa takto chová a nie len ku mne. Na to som mu povedala, že sa nemusí báť, že ja ho vypočujem a budem sa s ním rozprávať. Hovorí, že som veľmi pekná a skvelá a dobrá aby som bola s takou troskou akou je teraz. Že si mám nájsť lepšieho, ktorého si zaslúžim. Hovorí že mu zo všetkého už preskakuje, že mu je všetko jedno a je ľahostajný. Toto správanie ma odrádza, aby som s ním zostala, lebo nevládzem bojovať stále s tým pocitom ktorý z jeho správania mám, že si ma neváži. Napriek tomu som mu dala najavo, že budem pri ňom stáť. Drží si však odo mňa stále akýsi zvláštny odstup, niekedy mi príde ako malé dieťa, ktoré potrebuje objatie. Zostala som na rázcestí a neviem akou cestou ísť. Ja som živá, mám rada pohyb a energiu a len ťažko sa odosobňujem od pocitov a nechcem aby ma stiahol na dno zo sebou a neviem či ja som dosť silná ho udržať nad vodou. Veľmi potrebujem pohľad zvonka.
Zmena v priateľovom správaní
Ozývam sa po nejakom čase. Situácia je taká, že priateľ mi venuje minimum času. Cez týždeň sa nevidíme vôbec, iba si telefonujeme. Posledné víkendy som si musela vyplniť čas bez neho, t.j. koníčky, diskotéky s tým že si našiel na mňa čas ca až tak o 22,00 hod. Minulý víkend sa som mnou rozišiel ako dôvod uviedol, že sa už viac nebude dívať ako sa pri ňom trápim. Vzápätí to oľutoval a zobral späť zase. Nevládzem sa tváriť stále že mi to nevadí, to konkrétne že niečo sľúbi a ešte nikdy nič nesplnil. Povie napr. dnes sa vidíme a zostane celý deň ticho. A keď mu volám, nedvíha alebo je nedostupný, či zavolá oveľa neskôr. Už asi trikrát som odložila termín dovolenky, čo to stále odsúva a vznikajú ju mi tým problémy aj v práci, zvažujem že pôjdem na dovolenku s niekym iným ja už naozaj neviem ako to urobiť. Ja by som bola rada si povedať veci z očí do očí a nie stále cez telefón, pretože vždy ma vytočí tými výhovorkami a potom som mrzutá a povieme si škaredé veci a zbytočne.. lebo nemáme priestor sa porozprávať. Som veľmi pekná a sympatická, poviem si to, pretože sa chlapom páčim a nejeden sa za mnou obzrie :)) A v tomto vzťahu mi klesá sebavedomie, stále som zaťažená myšlienkami a tlačia sa mi slzy do očí po niektorých telefonátoch. Začala som viac chodiť von, venovať sa koníčkom, zabávať sa s priateľmi, s tým že som mu vysvetlila že ja sa potrebujem odreagovať medzi ľuďmi, aby trošku žiarlil. Vysvetlila som mu že nebudem čakať kým zavolá, ja mu navrhnem vždy niečo aby vedel alebo ho zavolám niekam ak nemôže urobím si program. Ale ani to nefunguje. Dávam mu priestor.. ale nepomáha.. Stretla som však niekoho nového, celkom sa mi páči ..
xenniia, to ani neni zmena v priateľovom správaná. To je on, aký je. Keď sa mu nedarí (je bez peňazí) je slaboch, nervák a správa sa ako buran. Ak je ešte veľmi mladý, môže sa to naučiť - byť sám sebou a silný napriek hocijakým okolnostiam. Ale povedala by som, že je dosť povrchný a neznesie ten pocit zlyhania, nechce babu ktorá pri ňom stojí v dobrom i zlom a je mu chvíľu oporou. Jemu asi stačí len pipka, ktorá je pri ňom, keď je dobre.
Povedz mu, že mu veríš, že si s problémami poradí. A ak nie, svet sa nezrúti, ide sa ďalej, neni prvý ani posledný, ktorému podnikanie nevyšlo. Ale aj napriek problémom, ktoré má, nemá právo sa správať hnusne k tebe (a priateľom) a ak v tom bude pokračovať, stratí ťa rovnako, ako svojich priateľov. Svoje správanie má pod kontrolou ON a to môže ovplyvniť na 100%. Tak nech sa chlapec trochu preberie, lebo to nebudeš tolerovať do nekonečna.
Stoj pri ňom ešte nejaký čas.
suhlasim s ferom
ja som to precital tiez a ide o krizu ak ju prezijes tak to zmaknete a zoceli vas to ak nie tak to bola falos od zaciatku a spadne to drzim palce stoj prinom zatial neskor napis jak ste natom je teraz mimo lebo nema prachy a na nich stoji vela veci zjavne unho takze odporucam stat prinom a neskor uvidis
ďakujem za prečítanie :-) viem že je to dlhé na čítanie. Budem sa snažiť, teraz v tejto situácii akákoľvek výčitka je ako by som do ohňa benzín liala. Súhlasím s tvojim názorom.
Fuu...pises že sa jedna o krízu. Každá kriza raz prejde. Buď pri nom,.podpor ho, rozvesel ho, ale nenechaj ho sa ľutovať, nedovol mu chovať sa agresívne, upozorni ho, s citom, na nevhodne chovanie ktore by mu mohli ublížiť. Ak o neho ozaj stojis tak sii uvedom ze zažijete este veľa kríz, dôležité je, ako ich zvládnete. A to spolu, ako jeden tím.vždy musíš brať ohľad aj na neho, ale aj on na teba, aj ty na seba.
