Mama

TinaCK dakujem za nazor, ja ked som s kamosmi tak som uplne normalna smejem sa, myslim si ze je so mnou aj celkom sranda, ale ako som sama tak mam depku... je mi luto co sa stalo tebe.

Vypočuj si tento song a nájdi si aj preklad textu.: www.youtube.com

Ahoj.

Veva, ked som bola mladsia, stalo sa mi nieco podobne. 2roky mi trvalo nez som sa s tym naucila zit. Potom som si rok zila stastne a druhy krat mi niekto umrel. Uz mi to netrvalo dva roky ale pol roka. Naucila som sa byt realista. Aj ked ma to velmi trapilo, stale som sa smiala a neizolovala som sa od spolocnosti. Myslim ze to co robis je velmi neuvedomele. To je len tvoj psychicky stav, ze si myslis ze ti to pomaha.

Bud na vsetkych dobra a mila, bud slusna a snaziva a ludia ta zacnu mat radi a vytianu ta z tohto pekla. Ked sa budes izolovat od ostatnych, ver ze v dnesnej dobe je malo ludi, ktory by za tym hladali dovod preco si taka a pomohli by ti...

Ja som sa z toho tiez dostala len tym ze som na vsetkych bola mila a prekusla som svoju bolest. Ked som bola sama a nitko ma nepocul kricala som, plakala som obcas.. ano, ten smutok sa obist urcite neda. Ale navonok som sa snazila byt tym najlepsim a najsympatickejsim clovekom ako sa mi to len dalo. Teraz mam okolo seba ludi ktori viem ze budu pri mne stat v dobrom aj zlom a nikdy ma neopustia..

proste ed sa to vsetko stalo tak som bola totalne na dne.. tak som to skusila a na chvilu to pomohlo... ano hnevam sa nanho, s jeho priatelkou sa tolerujeme, ale nic viac. s jej detmi si celkom rozumiem. mam mladsiu 9 rocnu sestru, stary rodiacia su na tom este horsie ako ja .

veve, ako sa cítiš? Prečo sa režeš? Aké myšlienky Ťa k tomu dohnali? Hneváš sa na otca, že tak skoro si našiel inú mamu? Čo si myslíš o tej otcovej priateľke a jej deťoch? Nemáš súrodenca, babku, dedka, inú rodinu?

Viem, trochu veľa otázok, keď nechceš, nemusíš odpovedať ...

chod k psychologicke. Nenic sa.