Anorexia a bulimia - Boj Vyhras

aj ja som tam bola,no a narozdiel od Ba som z tahe odchadzala skoro uplne v pohode,verila som si,ze to bude ok,tak a nechcem si ani len predstavit,ze by som teraz vsetko nechala tak,isla niekam na 3 mesiace...keby som si verila a mala silu bojovat,sla by som,ale teraz nie,mna by tam museli najprv vyliecit z depiek a navodit mi dako vieru v to,ze to s jedlom bude ok

ppp je zavislost, takze ju mas az do smrti. som teraz ako-tak v pohode= to znamena, ze pravidelne jem a nevraciam a vaha je stabilna s mensim prirastkom.

evca a uz si zdrava alebo este.....................nie

bola som v pezinku

A kde si bola evi?

v istom pripade je nemocnica riesenie. mne sa tiez nepacila forma hospitalizacie, ale fakt ma trochu pribrzdila a zistila som vlastne co chcem.

m.,ja mam doktorku,ale ja som uź prestala verit,ze to zvladnem,ked to nezvladneme ambulantne,tak pojdem do nemocnice...lenze ja to uz nezvladam,a nemocnica nie je riesenie,vobec to nezvladam

ozaj pamatate si niekto, co hovorila mudr.janoskova? "vase telo je mudrejsie ako vasa hlava"- takze telo ma geneticku predispoziciu a tu nezmenime= kruta, ale pravdiva realita.

tak co mam teraz robit ja sa cem citit tak ako predtym ze som sa zmestila do rifli a ze mi neodstavalo sadlo z bokov

podla mna to vsetko chce cas, aj ja mam dni, respektive chvilky, ked nenavidim svoje telo, vtedy nesmiem panikarit a cakam kym to prejde- uz je to menej caste ako na zaciatku mojho boja. ver mi, ze to boli a je to tazke, ale najdi si nieco, cim sa odputas, iste mas nejaku aktivitu. nemozem povedat, ze som zmierena so svojim telom, ale ani proti nemu uz netasim jadrove zbrane.