Pezinok

mila was, my sme sa dost pravdepodobne aj streli na tom nasom pobyte ;)

qwerty mna by zaujimalo presne to iste - momentalne personalne obsadenie na psychosomatickom, ja som bola hospitalizovana na prelome 2010/2011, ked tam bola este MUDr. Almássyová a Mgr. Hruštič Karlubíková, ktoré boli fantastické ale teraz sú na materskej. zvažujem totiž tiež ako to ty nazývaš "rekondičný pobyt":-)

Mile zienky,

uz to ze vobec pocitate kila a premyslate nad tym,co jete a najma kolko toho jete resp.nejete je chore..sama som prekonala narocnu cestu anorexie a bulimie, sedem rokov som sa snazila s tym skoncovat a kazdy den sa presviedcat, ze to zvladnem a ze je to vlastne vsetko ok..nebolo a vlastne dodnes nie je,aj ked uz sest rokov som " cista" a neriesim, po narodeni syna sa mi priority uplne zmenili..ale az posledny rok som sa zacala ambulatne liecit s dosledkov, co mi tato pliaga menom bulimia priniesla..uzkosti,depresie,agresia a neschopnost normalneho zivota..takze zacnite co najskor, lebo dosledky su omnoho horsie..vela sil zelam a verte mi, da sa to! vsetko je to o viere samej v seba a zdravom racie!:) vela sil!

Ahoj Maoam...

Ja si niekedy uvedomujem že mám anorexiu,hlavne ked mi je zle alebo ked mám chuť vracať a vyčítam si čo som zjedla, máš aj pravdu že môj deň sa točí len okolo jedla a ako presvedčiť všetkých okolo seba že je to ok....ale o chvíľu už sama seba presvedčím že to je normálne že aj ostatné ženy chcú schudnúť a robia to tak ako ja....úplne som rozdvojená..

a s manželom je to tak ako vravíš...tak rada by som mu urobila radosť ale bojím sa že sklamem samu seba,že som slaboch ktorý nevie presadiť svoje názory...áno hrám veľké divadlo...ale sa aj snažím,prestala som s tými preháňadlami,ale zasa mám potrebu sa vyvracať ked cítim plný žalúdok...

a rada by som vyriešila aj svoju minulosť,ale tu u nás nie je žiadny psychoterapeut kde by som chodila na nejaké sedenia,psychiater len dáva lieky,niečo mi povie,väčšinou rýchlo lebo čakáreň je plná,a ako teraz naposledy ma ani nepočúval,len opakoval treba hospitalizáciu,keby som mu mohla povedať čo všetko cítim,mužovi som to rozprávala ale len ťažko pochopí ten čo to nezažil,chápe to ale nezažil to sám tak nemôže posúdiť..

teraz som najnovšie dostala panický strach ked niekam mám ísť,začne ma triasť a mám strach,neviem čím to je,možno tým že muž mi hovoril ako sa ho každý pýta čo mi je,čo sa pýtali aj mňa osobne,začínam sa báť ľudí...no a už len toto mi chýbalo,a chcela som to povedať lekárovi ale on ma vôbec nepočúval....

a do toho Pezinka nechcem ísť...čo som tu čítala tak tam boli niektoré aj viackrát...a vraj sa tam podľa toho aj k nim správajú...a je to od nás veľmi daleko....tak som si myslela že tam vyšetrujú aj ambulantne a že ti dajú nejaké lieky a odporúčanie pre môjho psychiatra....tak uvidím ako to bude so mnou pokračovať

dík za odpovede..vážim si ked mi niekto napíše...ahojte...

Mrska, je velmi nepravdepodobne, ze by cele tvoje okolie vratane odbornikov (psychiater) mali na teba skresleny pohlad. V tom celom si ty ta jedina, ktora ma skresleny pohlad na seba samu.
Mas 37 rokov a si matkou, tuzit po 45 kilach na 164cm je chore. Tvoje myslenie, tvoj pristup k sebe samej a cely tvoj den, vsetko sa toci vylucne okolo jedla, vahy a mas paniku z nejakeho kila, ktore si 'pribrala' na dovolenke ;-).
Fakt, ze pred svojou rodinou, okolim aj lekarmi hras velke divadlo a spriadas plany, ako ich oklamat, manipulujes vsetko, co sa manipulovat da len svedci o tazkosti stupna tvojho ochorenia.
Si v tom hlbsie, ako si myslis a dufam, ze tvoj manzel nieco podnikne a nebude sa iba prizerat.
Tebe preplo a poriadne a vyvadzas ako pubertiacka :-/.
Kladiem ti na srdce pustit sa do terapie kvoli tomu, co si prezila v minulosti, inak svoju anorexiu nikdy nezvladnes.
Ty to dobre vies. Precitas si to, co ti pisu ludia, vratane mna a aj tak si urobis po svojom. Ale budes sa do toho hlbsie a hlbsie prepadat a tvoje okolie nie je sproste, prinajmensom tvoj muz nie a vzhladom k tomu, ze mas deti, spravas sa velmi nezodpovedne. Najmä voci nim.

Meretseger...mám 164 cm...ja teda neviem ale mne sa to nezdá nejak málo....ved ale sa vidím v zrkadle...niekedy sa ani nemôžem na seba pozrieť ešte by to asi chcelo tak zo 2 kg dole...

Maoam....ja viem že možno niekde je problém ale myslím si že to mám pod kontrolou,a že majú okolo mňa všetci len ten dojem že mám anorexiu,ved ked niekto schudne 14 kg tak si to všimnú,ale prečo každý lamentuje och aký hrkot kostí....už mi začne šibať z nich...

Ešte by som chcela nájsť nejakého odborníka čo by im to dal písomne že som ok....teda že nemám anorexiu...možno mám nejaké spoločné body ale...no neviem nie som lekár....

pekný deň....

47kg na akú výšku, mrska? Dúfam, že pod 160.

Mrska, tebe zacina odchadzat mozog :-/. Ty si tej anorexii prepadla na 110%.

ddana ahoj...
no škoda lebo ja nemám pocit že by som potrebovala hospitalizáciu....ten moj psychiater urobil z toho také haló...

nehovorím že nemám nejaké problémy ale to je trocha prehnatá reakcia....ved ja jem, aj ked nízkotučné a nekalorické a že som schudla 14 kg,ved ktorá žena by rada neschudla?
už sa nevyznám ani sama v sebe....

ahojte...

Mrska, iba na vyšetrenie nie, na to Ti stačí aj psychiater doma. PPP určite nie len na mesiac. Ja som tam bola s inou dg a moja hospitalizácia bola 4,5 mesiaca.