Ahojte, mám 28 rokov, dvojročného chlapca, tak isto starého manžela, ktorého milujem nadovšetko. Chodili sme spolu od svojich 16 rokov. Po 6 rokoch chodenia sme sa vzali. Požiadal ma o ruku on, do ničoho som ho nenútila ani jeho rodičia. Nikdy sme nemali ideálny vzťah, ale ja som to brala tak, že hádky patria proste k životu. Pred týždňom sa mi priznal, že ma už nejaký čas /cca rok/ podvádza s BRATOVOU PRIATELKOU, vraj ma už nechce klamať, vraj si to nezaslúžim. Čakal na moju reakciu, myslel si že ho pošlem preč, alebo odídem s malým ja preč. Ale žiadnu scénu som mu nespravila. Prvé čo som od neho žiadala, nech ostane s nami, že mu odpustím. Asi to ho prinútilo prehodnotiť sutiáciu a zostať. Zatiaľ. Neviem kde som spravila chybu. Kamošky vravia že som bola až príliš tolerantná. Manžel je typ človeka, čo sa rád zabáva, flámuje, má rád priateľov, nie je príliš rodinne založený. Myslela som si, že proste ešte nedospel. Hádali sme sa často, a dosť intenzívne ale to sa po pôrode synka zmenilo, sústredila som sa hlavne na dieťa a manželovi dala tú voľnosť po ktorej tak túžil. Doma mal vždy upratané, navarené. Doma sme ho čakali my a čakali, kedy konečne povie, tak rodinka, ideme na výlet, alebo kedy zostane s nami večer doma. A nič. Tak sme čakali a čakali, až sa stalo čo sa stalo. Vraj ju ľúbi. Teraz vidím ako smúti za ňou. Ide mi srdce roztrhnúť. Neviem ako mám pokračovať ďalej. Ako si ho získať späť? Milujem ho. Som kresťanka, nie som za rozvody. Myslím že rodina by mala zostať pokope. Všetko sa dá vyriešiť, ale musia chcieť obaja. To bude náš problém. Som asi divná. Ja neviem, som nešťastná, on sa nechce o tom baviť, vraj nech sa správam normálne a všetko bude dobré. Ale on bude nešťastný. Chcem aby bol šťastný ale so mnou. S nami. Malého ľúbi, ale nevie byť otcom a manželom. Je mi ťažko poradiť, ale aspoň som sa zvdôverila. Chcem sa mu zapáčiť. Udržiavam sa v kondičke. Je pravda že po pôrode mi zostali strie, mľandravé bruško,celulitída. Aj keď som štíhla. Ale starám sa o seba. Ako sa bojuje o muža? Bola som si ním taká istá. Taká istá tým, že ma nikdy nepodvedie a môj život sa zrútil. A náš chlapec? Ako z toho vyjde on?
Manžel - Nevera - Nemiluje ma
čerešňa to vystihla od A pod Z uplne dokonale :)
Ziadne "bojovanie", nie sme v praveku aby sme bojovali o manzela, ktory odisiel do inej jaskyne :D
Ak mu nestacis ty, nech ma tu "lepsiu" a ty si tiez najdi lepsieho :)
Niektoré vaše rady fakt nemajú chybu. Manžel ju podvádza, nemiluje, neváži si ju a ona mu má stále odpúšťať, pracovať na tom aby si ho znova získala a byť dobrou a milujúcou manželkou? Dokonca ešte spätne skúmať prečo ju prestal ľúbiť a snažiť sa to napraviť? To kde sme? Žena nie je otrokom svojho manžela, aby len čakala kedy sa on nad ňou zmiluje, hodí jej kúsok pozornosti a lásky ako nejakému prašivému psovi. Keď milostivý pán nevie čo od dobroty, tak na neho kašli aj napriek tomu že ho miluješ. Nerozhoduj za neho či bude s tou druhou menej šťastný ako s Tebou. Ak chce odísť pusti ho, však nech skúsi život s inou a ak sa nevráti, tak nestál za to, aby si ho ľúbila. Akože toto je kresťanské nechať sa využívať manželom aby sa on len priživoval a ženu trápil? Však jasné, v dobrom aj zlom, ale tým zlým sa nemyslí nevera a neláska, ale choroba a iné problémy. Nie je jediný na svete a Ty máš právo byť šťastná a never tomu, že to šťastie nájdeš len pri svojom zákonitom manželovi, zvlášť keď on o Tvoju lásku nestojí. A obetovanie sa pre dieťa tiež nie je na správnom mieste, lebo Tvoj synček viac trpí pri nešťastnej mamine. Neboj sa byť sama, prežiješ to a bude lepšie a maj trošku hrdosti. Takáto obeta pre rodinu je úplne zbytočná.
Snažíš sa udržať si rodinu, ale polož si zásadnú otázku, či to nechceš urobiť iba kvôli svojmu dieťaťu. Píšeš, že svojho muža miluješ, lenže skús sa nad tým zamyslieť hlbšie. Každou ženou, ktorá úprimne miluje, otrasie nevera jej partnera. On čakal, že mu po priznaní urobíš scénu a odídeš od neho. Podľa mňa jasný náznak toho, že ťa už nechce.
Zobrala si si ho, ze s nim budes zit v dobrom i zlom. Takze rozvod nepripada do uvahy.
Prestal Ta milovat a zalubil sa do druhej. To sa predsa stava aj inym. Nie si prva ani posledna. Dolezite je aj, ci sa stara o svojho chlapceka, ci ho ma rad. Muzi casto riesija svoj zivot tak, ze maju jednu zenu na starostlivost o svoju rodinu a o seba a druhu zenu na lasku. Pokial by nebola monogamia, pre vacsinu muzov neprirodzena, mala by tato vacsina muzov oficialne dve zeny.
Musis byt trpezliva a musis mu dopriat volnost citov. To, ze ste manzelia este neznamena, ze ho vlastnis. Porozmyslaj nad tym, preco sa zriekol Tvojej lasky a nasiel si inu. Urcite mal na to nejake vazne dovody. Ved fyzicka krasa nie je este vsetko. A ked na to prides, na tie dovody, preco Ta prestal milovat, mas sancu, ze to napravis a ziskas si ho naspat.
Toto je úplne neuveriteľné, ake sú niektoré
ženy sprosté a naivné.Majú tu pravdu.A ty vyhorená to ozaj nemáš žiadnu hrdosť?Kopnúť ho do riti a nech ide k...e.Na čo
ešte vlastne čakáš?
Tony, dnes sa kazdy druhy par rozvadza a mysliet si, ze je to tym, ze sa vzali mladi je dost naivne, kedze sa dnes vsetko posuva smerom nahor a vacsina parov sa berie presne v tom veku, aky si napisal. Inak, neviem, co s tym ma to, kto odkial pochadza, ale to bude asi tm, ze som z dediny.
S druhym odsekom suhlasim. Tiez by som ho vyhodila.
Toto je presne ten pripad, ked si baba vezme prveho chlapa, s ktorym chodila uz od 16-tich. A u muzov to iste. Hluuuupost. Treba spoznat viacero partnerov a brat sa neskor-okolo 25-30 rokov, potom sa taketo veci nestanu. resp. je mensia sanca ze sa stanu. Lebo clovek ktory mal iba jedneho partnera, potom zacne vymyslat a hlada niekoho ineho alebo si chce este uzivat mladost. Preto sa naozaj cudujem ludom, co sa beru v 19-22 rokoch. Hlupost ! Potom mozte ocakavat,ze sa o par rokov budete rozvadzat. Nuz ale hlavne ludom z dedin toto nevysvetlis. Tam je normalne, ze sa baba po maturite ide vydavat za nejakeho sedlaka 21 rocneho skladnika alebo automechanika.
Dalsia vec: Slecna, ty nemas hrdost? On ta podvadza a ty mu chces odpustit? A chces aby ostal s tebou? Si normalna???? By som ho hnal z domu jak spinaveho psa !
mila vyhorena, v prvom rade na mna posobis ako mila, starostliva, oddana, milujuca, zasadova a laskava zena a matka. je obdivuhodne, ake prostredie si dokazala vybudovat pre svoju rodinu. je zdriedkave, ako velmi tuzis udrzat vas pokope.
poloz si ale otazku, ci si tvoj chlap zasluzi to vsetko, co mu davas... ci si to vazi. a ci si vazis ty samu seba, ked mu tolerujes jeho ulety a fakt, ze lubi inu. sadni si s nim, vylozte karty na stol, realne zhodnotte situaciu.
ujasni si jedno. ak mu odpustis raz, co mu brani v tom, okalamat ta opat? zamysli sa, ci ta poprosil o prepacenie za to, co ti urobil... mrzi ho to vobec? si ochotna mu v buducnosti verit, alebo ta bude neustale zhryzat, co robi a s kym je? nebudes trapi seba a dieta, ktore nebude zit v harmonickom domove?
aj ja som krestanka, ale su veci, ktore by som nevedela tolerovat. uz raz ma priatel podviedol, a aj ked ma to bolelo, odstranila som ho zo svojho zivota, lebo, po prve, uz by som mu nedokazala verit, a, po druhe, vazim si samu seba.
dufam, ze sa rozhodnes spravne :) zelam ti vsetko dobre :)
Tá prvá veta bola ešte ku komentáru od fero11111...
