Ahojte, mám 28 rokov, dvojročného chlapca, tak isto starého manžela, ktorého milujem nadovšetko. Chodili sme spolu od svojich 16 rokov. Po 6 rokoch chodenia sme sa vzali. Požiadal ma o ruku on, do ničoho som ho nenútila ani jeho rodičia. Nikdy sme nemali ideálny vzťah, ale ja som to brala tak, že hádky patria proste k životu. Pred týždňom sa mi priznal, že ma už nejaký čas /cca rok/ podvádza s BRATOVOU PRIATELKOU, vraj ma už nechce klamať, vraj si to nezaslúžim. Čakal na moju reakciu, myslel si že ho pošlem preč, alebo odídem s malým ja preč. Ale žiadnu scénu som mu nespravila. Prvé čo som od neho žiadala, nech ostane s nami, že mu odpustím. Asi to ho prinútilo prehodnotiť sutiáciu a zostať. Zatiaľ. Neviem kde som spravila chybu. Kamošky vravia že som bola až príliš tolerantná. Manžel je typ človeka, čo sa rád zabáva, flámuje, má rád priateľov, nie je príliš rodinne založený. Myslela som si, že proste ešte nedospel. Hádali sme sa často, a dosť intenzívne ale to sa po pôrode synka zmenilo, sústredila som sa hlavne na dieťa a manželovi dala tú voľnosť po ktorej tak túžil. Doma mal vždy upratané, navarené. Doma sme ho čakali my a čakali, kedy konečne povie, tak rodinka, ideme na výlet, alebo kedy zostane s nami večer doma. A nič. Tak sme čakali a čakali, až sa stalo čo sa stalo. Vraj ju ľúbi. Teraz vidím ako smúti za ňou. Ide mi srdce roztrhnúť. Neviem ako mám pokračovať ďalej. Ako si ho získať späť? Milujem ho. Som kresťanka, nie som za rozvody. Myslím že rodina by mala zostať pokope. Všetko sa dá vyriešiť, ale musia chcieť obaja. To bude náš problém. Som asi divná. Ja neviem, som nešťastná, on sa nechce o tom baviť, vraj nech sa správam normálne a všetko bude dobré. Ale on bude nešťastný. Chcem aby bol šťastný ale so mnou. S nami. Malého ľúbi, ale nevie byť otcom a manželom. Je mi ťažko poradiť, ale aspoň som sa zvdôverila. Chcem sa mu zapáčiť. Udržiavam sa v kondičke. Je pravda že po pôrode mi zostali strie, mľandravé bruško,celulitída. Aj keď som štíhla. Ale starám sa o seba. Ako sa bojuje o muža? Bola som si ním taká istá. Taká istá tým, že ma nikdy nepodvedie a môj život sa zrútil. A náš chlapec? Ako z toho vyjde on?
Manžel - Nevera - Nemiluje ma
...treba si položiť otázku, čo sa zmenilo v jeho postoji k nej....na zamilovanie sa do inej osoby netreba extra dôvod, no pokiaľ mi partner vyhovuje, pokiaľ mi vyhovuje náš vzťah so všetkým dobrým aj zlým, pokiaľ na tom vzťahu chcem stále "pracovať", nie je dôvod zamilovávať sa inde..napriek vzťahu, v ktorom žijeme, máme oči aj na to, pozrieť sa na opačné pohlavie, ale nie sa hneď zamilovať...a ak aj so mnou lomcuje nejaký cit voči inej osobe, prehodnotím sám v sebe, čo mi je viac - rodina alebo nové zamilovanie sa....lebo aj pri tom stálom partnerovi sa to začalo motýľami v bruchu)))
milá vyhorená, tu ti nik nedá tu správnu radu..musíš si tým prejsť sama, sama to poriešiť...píšeš, že sa k tebe chová pekne, ale bez lásky...pravdepodobne si ťa váži ako matku svojho dieťaťa, ale nie ako svoju partnerku...menej sa zameraj na to, ako vyzeráš, viac na to, aké vnútro máš..
jeeej, aj sa to rýmuje:-)))
Si príliš dobrá...a on si ťa nezaslúži. Vlastne tazko nájdeš takeho, ktory by si ťa zaslúžil. Ale začni konečne myslieť aj na seba, doteraz si myslela na neho, na dieťa...nezaslúžis si trápiť sa. Otca malý nestratí, o to nemaj strach. Ale on si tvoj záujem uz nezaslúži.
Ďakujem všetkým za odpovede. Viem, že všetci máte pravdu. Ale jedno je priznať si to v hlave a jedno priznať v srdci. Vybudovali sme si domov, z lásky. Teda mylslela som si to. Máme spoločné bývanie, nie sme príliš majetní, splácame hypotéku. Ani jeden to sám nezvládne splácať. Nie je to také jednoduché, odísť od neho. Naozaj ho ľúbim. To však neznamená, že ma nebolí čo mi spravil. Ničí ma to, som súca psychiatrovi. Zničil moje ilúzie. Ale ľúbim ho natoľko, že som mu ochotná odpustiť. Avšak samozrejme keby chcel. To je to veľmi ťažká situácia. K malému je dobrý, vie sa postarať ale príliš sa spolieha na mňa. Bojím sa robiť teraz niečo čím ho úplne odradím. Nebola som dokonalá. Často som mu robila výstupy, že sa nám nevenuje, že myslí len na seba. Lenže nemalo to zmysel, robil si čo chcel aj tak. Tak som sa rozhodla, že to budem do istej miery tolerovať. Myslela som, že raz sa uvedomí. žiaľ stal sa opak. Myslím, že som tu spravila chybu. Nedokážem od neho odísť. Ale jedno viem, podvádzať sa nenechám. Myslím, že si šancu zaslúži, aj keď si myslí, že ju nechce. To ma mrzí, že už nie je možnosť, aby sa znova do mňa zaľúbil. Som príliš naivná, a som aj sprostá. Priznám si to. Mám odísť? Kam mám ísť? Mám čakať, že prilezie a ospravedlní sa mi? Nebola by som taká istá ako on? Taká istá v tom, že by som ho ponížila? Lebo aj on mňa ponížil. Som zrejme nevyrovnaná osobnosť. Myslím, že potrebujeme pomoc. Avšak so žiadnou terapiou nesúhlasí. Som nešťastná, neviem čo ma čaká, neviem aká budúcnosť čaká malého. Nešťastnejšia by som už len bola, keby som to celé znášala sama. Správa sa ku mne pekne, akurát ma bolí, že bez lásky. Teda správal sa tak posledný čas, možno niekoľko rokov, ale nevedela som, že je to bez lásky a teraz ma to trápi. Nevedomosť je lepšia. Ale celoživotná nevedomosť. Nikdy sa to nedozvedieť.
čerešňa to vystihla od A pod Z uplne dokonale :)
Ziadne "bojovanie", nie sme v praveku aby sme bojovali o manzela, ktory odisiel do inej jaskyne :D
Ak mu nestacis ty, nech ma tu "lepsiu" a ty si tiez najdi lepsieho :)
Niektoré vaše rady fakt nemajú chybu. Manžel ju podvádza, nemiluje, neváži si ju a ona mu má stále odpúšťať, pracovať na tom aby si ho znova získala a byť dobrou a milujúcou manželkou? Dokonca ešte spätne skúmať prečo ju prestal ľúbiť a snažiť sa to napraviť? To kde sme? Žena nie je otrokom svojho manžela, aby len čakala kedy sa on nad ňou zmiluje, hodí jej kúsok pozornosti a lásky ako nejakému prašivému psovi. Keď milostivý pán nevie čo od dobroty, tak na neho kašli aj napriek tomu že ho miluješ. Nerozhoduj za neho či bude s tou druhou menej šťastný ako s Tebou. Ak chce odísť pusti ho, však nech skúsi život s inou a ak sa nevráti, tak nestál za to, aby si ho ľúbila. Akože toto je kresťanské nechať sa využívať manželom aby sa on len priživoval a ženu trápil? Však jasné, v dobrom aj zlom, ale tým zlým sa nemyslí nevera a neláska, ale choroba a iné problémy. Nie je jediný na svete a Ty máš právo byť šťastná a never tomu, že to šťastie nájdeš len pri svojom zákonitom manželovi, zvlášť keď on o Tvoju lásku nestojí. A obetovanie sa pre dieťa tiež nie je na správnom mieste, lebo Tvoj synček viac trpí pri nešťastnej mamine. Neboj sa byť sama, prežiješ to a bude lepšie a maj trošku hrdosti. Takáto obeta pre rodinu je úplne zbytočná.
Snažíš sa udržať si rodinu, ale polož si zásadnú otázku, či to nechceš urobiť iba kvôli svojmu dieťaťu. Píšeš, že svojho muža miluješ, lenže skús sa nad tým zamyslieť hlbšie. Každou ženou, ktorá úprimne miluje, otrasie nevera jej partnera. On čakal, že mu po priznaní urobíš scénu a odídeš od neho. Podľa mňa jasný náznak toho, že ťa už nechce.
Zobrala si si ho, ze s nim budes zit v dobrom i zlom. Takze rozvod nepripada do uvahy.
Prestal Ta milovat a zalubil sa do druhej. To sa predsa stava aj inym. Nie si prva ani posledna. Dolezite je aj, ci sa stara o svojho chlapceka, ci ho ma rad. Muzi casto riesija svoj zivot tak, ze maju jednu zenu na starostlivost o svoju rodinu a o seba a druhu zenu na lasku. Pokial by nebola monogamia, pre vacsinu muzov neprirodzena, mala by tato vacsina muzov oficialne dve zeny.
Musis byt trpezliva a musis mu dopriat volnost citov. To, ze ste manzelia este neznamena, ze ho vlastnis. Porozmyslaj nad tym, preco sa zriekol Tvojej lasky a nasiel si inu. Urcite mal na to nejake vazne dovody. Ved fyzicka krasa nie je este vsetko. A ked na to prides, na tie dovody, preco Ta prestal milovat, mas sancu, ze to napravis a ziskas si ho naspat.
Toto je úplne neuveriteľné, ake sú niektoré
ženy sprosté a naivné.Majú tu pravdu.A ty vyhorená to ozaj nemáš žiadnu hrdosť?Kopnúť ho do riti a nech ide k...e.Na čo
ešte vlastne čakáš?
Tony, dnes sa kazdy druhy par rozvadza a mysliet si, ze je to tym, ze sa vzali mladi je dost naivne, kedze sa dnes vsetko posuva smerom nahor a vacsina parov sa berie presne v tom veku, aky si napisal. Inak, neviem, co s tym ma to, kto odkial pochadza, ale to bude asi tm, ze som z dediny.
S druhym odsekom suhlasim. Tiez by som ho vyhodila.