Neviem co sa somnou deje ale uplne stracam zaujem nad vsetkym,nic ma nebavi a nic sa mi nechce.Neviem ci je to psychicka porucha,depresia alebo co.Kamaratov mam dost ale vela krat sa stane ze ked ma volaju niekde tak odmietnem,,vela krat som sa zoznamoval aj s novymi kamosmi,babami ale som zistil ze sa ani nemam s nimi o com bavit lebo sa kazdy bavi o veciach co mna nezaujimaju.proste bud sa mi nechce ist nikde lebo ma nebavi a nezaujima takmer nic a vsetky aktivity mi pripadaju nudne.Vsetko ma nudi.Pritom mam velmi vela moznosti a nevyuzivam to.Napr auto=prestalo ma bavit,plavaren=nechce sa mi ist,ist do baru=nuda,ist na disko=nuda,praca=nechce sa mi pracovat a pracujem uplne nasilu kvoli peniazom.Ked idem niekde tak sa vobec nebavim a ked ano tak nasilu.Proste taky prazdny nudny zivot bez zaujmu.Myslite ze keby idem ku psychiatrovi a predpise mi nejake lieky tak ma to preberie k zivotu? Chcem totiz zit normalne a uzivat si.Pricinu tohto neviem zistit.Moze byt to aj ze nemam priatelku uz takmer 4 roky? (ani nemam zaujem hladat priatelku)
Uplna strata zaujmu nad vsetkym
Ano, Healer, polepšilo sa mi.
Príspevky od tohto používateľa boli zablokované, na základe opakovaného porušovania pravidiel diskusie.
Rob len to, co chces, to velmi pomaha. Ja napriklad nerobim nic a velmi mi to pomaha. Len som este nezistil v com.
Tiež som mal podobné problémy, vyšetrenie u psychiatra ukázalo, že trpím depresiou. Doktor mi predpísal antidepresíva a všetko sa na dobré obrátilo. Našiel som zmysel života, všetko ma začalo baviť, získal som stratenú motiváciu a teším sa z každého dňa.
podla mna ma mat zivot kazdeho jedinca nejaky zmysel. tym zmyslom moze byt trebars aj uzivanie si volnych chvil. proste niekto si odpracuje povinnosti a tesi sa na volno, ktore vyplni nejakou oblubenou cinnostou, spoločnostou a pod. povie si ano to chcem, tesim sa. a takto nejako prezije tych 60 rokov na svete.ani si to nemusi priamo uvedomovat ale je to jeho zmysel zivota, vidi v tom dobry dovod zit dalej, zobudit sa aj zajtra.
ja napr. som momentalne absolutne bez zmyslu a budim sa s tym, ze sa chcem obesit. take je to neznesitelne. dokoncila som skolu, nasla si pracu a co teraz...to co ma bavilo ma uz nebavi, takze ked to robim tak pozeram na hodiny kedy uz napr. pojdem spat. rada som fotila, teraz nie. tesila som sa z toho ze som nasla malinu, teraz nie. rada som kreslila, teraz nie. rada som robila v zahrade, teraz to neznasam. pocuvanie hudby, vsetko je na jedno kopyto. ludi som odjakziva moc nemusela ale teraz ma doslova obtazuju. neviem. proste vo vnutri ostalo uplne prazdno. ako bez duse. take tie klasicke rady ako ,,najdi si zmysel zivota,, ma vedia rozculit, pretoze to je ten problem. to ako keby niekto napise svoj problem ,,mam chripku, ako sa mam vyliecit,, a odpoved je ,,vyliec sa,,. niekde odporucaju zdrave stravovanie, no tak som urcitu dobu zrala vela zeleniny, pila vela vody a pod. okrom toho, ze po case som z toho priam uz zvracala tak dnes ma natiahne uz len pri pomysleni na zdravu stravu a tie zvasty. Rada ,,cvicte,,. To na mna nemalo nikdy nijaky ucinok, nakolko som uz na skole robila rozne sporty. NIe ze by ma bavili ale proste k tomu nejako doslo. Spolocnost ocakavala moje posobenie v danej oblasti, tak som posobila. Niekedy som posunula hodiny na treningu aby to skor skoncilo.
Teraz prezivam zo dna na den. Psychiatrovi s tym nechcem ist, lebo dusa sa neda liekom vyliecit, bude to len posobenie na nejaku mozgovu cinnost aby som si myslela, citila nieco ine. niekedy si myslim, ze by som mohla so vsetkym prastit a odist, nic ma tu nedrzi. mozno tam vonku najdem nejaky zmysel, cinnost.
urcite nesuhlasim s tym co pise jeffito v prvej vete - rozhodne ziadny zmysel zivota nehladaj, pretoze skoncis akurat fakt na tej psychiatrii:)
ja by som ti odporucil - rob to, co robit chces a o com mas dojem ze ti prinesie nejaky uzitok nech je akokolvek nehmotny alebo az zvlastny a bizarny, a nenechaj sa v tom nikym a nicim vyrusit a odradit od toho, a to ani sebou samym. proste napadne ta cokolvek co chces robit a co si vies zdovodnit ze to ma nejaky uzitok/prinos pre tvoj zivot a jednoducho pojdes to spravit a nenechas sa v tom odradit nazormi druhych ani "vlastnym negativnym ja" ktore ti sepka ze sa to aj tak nepodari, ze to nema zmysel, ze sa ti nechce, bla bla...
zivot nemusi mat zmysel, to su len take pseudo-intelektualne zvasty ktore zvacsa pochadzaju z roznych citatov ktore sa snazia tvarit ako nejaka hlboka mysticka pravda o zivote... zivot ta ale musi v prvom rade bavit a na tom nie je nic mysticke - ze ta bavi to co v zivote robis, nech je to cokolvek. a rozhodne nehladaj to co ta bavi - len pocuvaj svoje vnutro. a to je podla mna tvoj najvacsi problem, ze si pocuvat prestal a preto mas mozno aj dojem ze si uplne prazdny ale to nie je pravda. clovek sa pri dospievani nepriamo uci, ako sa "prestat pocuvat", pretoze sa to povazuje za detinske, v skutocnosti je ale toto prave ten kompas ktory ta spravne vedie cely zivot.
A na co by si prestaval fajcit, u vas sa po kolko predavaju cigy?:D Kupovat cigy za dve sestdesiat je priam nenormalne. A este k tomu len devatnast:D To mi je ale ojeb.
Jeffito no neviem neviem ale asi by ma nebavilo ani to,urcite pojdem k psychiatrovi s tym,co som este nenapisal ze velmi silna lenivost u mna ktoru tazko prekonavam lebo som zrejme slaba osobnost,takisto fajcim a mam pocit ze nikotin ma oslabuje,ale neviem sa fajcenia zbavit a co je horsie ze chyba mi v tom pevna vola,lebo niesom presvedceny ze chcem prestat.
Nechaj sa otestovat psychologom alebo psychiatrom, hoci ten by ti diagnozu istotne nasiel.
Myslim, že sa vyser na lieky!
A nájdi zmysel života. Baví ťa vôbec niečo? Skús ísť do prírody. Ale ísť do prírody to znamená, že neže si sadneš. Ale vojdeš do lesa a všímaš si... stromy, rastliny, živočíchy, počúvaš zvuk toho, čo sa tam deje. Mňa to fest baví... možno ti to pomôže
