Zacnem tym, pred 6 rokmi som spoznala uzasneho muza. Zacali sme spolu zit, zobrali sme sa a sme spolu doteraz. Pocas tychto rokov, kym sme este neboli zobrati, sme vcelku vychadzali dobre s jeho rodinou. Len som si vsimla, ze jeho sestra nieje celkom v poriadku, tak som s nou ostala na neutralnej pode, nikdy som sa s nou nehadala, aj ked ma provokovala.
U nich to bolo tak, ze pri vychove uprednostnovali ju a moj manzel bol trosku ukrivdeny. Ona mala vzdy vsetko, mohla urobit vzdy vsetko, a ked rozkazovala, tak cela rodina sklopila hlavu a vzdy robila to, co chcela ona. Tak to zostalo az doteraz, rozmaznavaju ju este aj teraz, ked ma 40 rokov, co je chore. Rodicia si dali hypoteku na dom a prilozili jej peniaze, aby si ona kupila milionarsku vilu a skoro az vladne cierne auto, co ani poniektori politici nemaju. Davaju jej vsetko, co chce a ona, ked po nich steka, tak jej este aj "lizu nohy". Proste toto som videla od zaciatku a nepacilo sa mi to. Cela rodina bola povinna skakat iba okolo nej a mojho manzela stale odstrkavali do uzadia a brali este aj od neho, aby ona mala viac. Mne to pripadalo stale byt chore, az bizarne... Oni si to neuvedomuju, ale vychovali jednu rozmaznanu, egoisticku a vysoko narcisticku osobu, ktora presadzuje len svoje zaujmy a nezalezi jej na nikom inom. Ona sama o sebe normalne povie, ze je uzasna, krasna alebo dolezitejsia nez ktokolvek iny, alebo ze my na nu nemame...
Po 4 rokoch spoluzitia s manzelom sme si kupili bytik na uver z banky, zobrali sme sa a narodilo sa nam krasne babo. A az teraz sme pocitili, co je to byt pod terorom jednej narusenej osoby. Moja svagrina totizto sa medzitym (samozrejme) rozviedla, manzel od nej utiekol a ostala zit iba so svojou malou dcerou. Tak som jej pomahala, velakrat som jej postrazila dceru, aj ked to bolo tazke lebo je hrozne rozmaznana. Ked potrebovala nieco vybavit, tak mi priniesla jej dceru a ja som jej navarila, okupala, postarala sa o to dieta. Podotykam, ze si zije ako kralovna, nic jej nechyba, naopak. Kazdy tyzden salon krasy, kadernik, nechty, masaze. Nehovorim, je pekne, ked sa zena o seba stara, ale ona je az fanatik ohladom samej seba. V spalni nema fotky svojho dietata, ale samej seba, kde je vymalovana, alebo na oslave v mini satach, a takto stoji nad nimi a sa kocha sama sebou. Ibaze stale sa citi prazdna, nieco jej chyba a nikdy nieke stastna. Sedi v nej hrozna zast a nervy...
Ked sa nam narodilo dieta, tak prisla za nami do nemocnice aj so svojou dcerou (taktiez HROZNE rozmaznane dieta, ona ma 7 rokov a uz ma svoju "kancelariu" s kozenym kreslom ako riaditel, kde sa uci do skoly) a sadla si naproti mne. To bolo dve hodiny po porode a ja som uz mala pri sebe polozene svoje babo. Jej dcera prisla ku mne a zacala moje novorodeniatko chytat za uska, strkat jej palec do ocicka, ako nejakemu pokusnemu zvieratku, tak som sa obratila na svagrinu, ze preco svoju dceru neupozorni, aby to nerobila, ale ona nic, len sa na mna pozerala s takym skodoradostnym pohladom. Tak na to som jej dceru upozornila ja a ona hned na mna vyskocila, ze ako si ja dovolujem upozornovat jej dceru atd.. a ja na posteli po porode v bolestiach unave a s mojim babom na rukach som musela pocuvat tie jej psychopatiny. Skoda, ze tam manzel nebol. Ten by ju zastavil. Boli tam len jeho rodicia, ktori nepovedali nic, len sklonili hlavu a boli ticho.
Po troch dnoch v nemocnici sa ponukla manzelova mama, ze ostane u nas tyzden pomahat mi navarit upratovat a trosku aj s malickym, kym sa nebudem citit lepsie, aby som to mohla robit aj ja sama. Na to prisla ku nam moja svagrina a zacala ziapat, ze nech si nemyslime, ze stari rodicia odtlacia kvoli nasmu dietatu JEJ dceru a polozila do nasej kupelky zubnu kefku jej dcery a do izby naseho maleho kufor s oblecenim jej dcery s tym, ze dokedey sa bude manzelova mama starat o nas a nase dieta, dovtedy tu bude u nas aj JEJ dcera a mama sa bude starat aj o nu. Manzel nepovedal nic, nechcel odkopnut 7 rocne dieta, ze tu nemoze byt a az potom sa mi zacalo peklo. Toto rozmaznane dieta si hocikedy otvorilo dvere do izby, ked som spala, alebo si sadala zakazdym ku mne, kym som kojila, proste ako doma. Ja som prezivala bolesti po porode, bola som strasne slaba, potrebovala som klud na zotavenie, a ku tomu som bola velmi na dne, lebo vstavat kazde 2 hodiny k malemu vo dne v noci v takom stave nieje lahke. To je akokeby ste boli po tazkej operacii a k tomu by ste este museli vstavat kazde dve hodiny k dietatu. Mala som tazky porod. Doslo to k tomu, ze som sa zacala zatvarat do izby pred tym dietatom, aby som mala klud, lebo kazda matka po porode ma pravo na pokoj a toto decko mi vrieskalo za dverami, kolko hodin este budem lezat a spat, lebo ona sa chce ist hrat k malemu a sediet pri nom. Takto to islo tyzden. Po tyzdni, ked odisli vsetci, som si konecne ja aj moj manzel vydychli.
Po dvoch mesiacoch, prisla ku nam moja svagrina a bola taka ako med, ze idu cela rodina na dovolenku na 5 dni, budeme mat spolu apartman, lebo je to lacnejsie, nech prideme aj my, ved si oddychneme. Dost som vahala, ale nakoniec som na to pristupila, kedze ja svoju rodinu nemam, tak by bolo fajn vediet, ako je to na dovolenke byt s rodinou. Len co sme dosli do hotela, moj manzel opytal od nich kluc, aby som isla na izbu kojit a prebalit maleho, na to zacala svagrina vrieskat po rodicoch, nech mi ziadny kluc nedaju, predsa sa mi nebudu prisposobovat. Zakazdym, ked idu na dovolenku, tak oni su zvyknuti pred odchodom do izby najprv vypit kavu. Ze vraj nech idem do kuta restauracie nakojit maleho a nech pockam kym vypije ona kavu a az poto mi da kluc. Tak som maleho kojila v restauracii a prebalila som ho vzadu na restauracnom stole. Odist sa nedalo, lebo sme boli v inom state na dovolenke. Ked nam potom vsetkom dala kluc, isli sme na izbu. Pocas celych prazdnin mi robila zle. Brala mi moje dieta a hadzala ho svojmu do postele ako babiku, ze nech sa hra, alebo posielala svoje 7 rocne dieta kocikovat nase male ku schodom, alebo zapinala nam klimu so studenym vzduchom, aby nas maly nachladol,alebo zosilnovala televizor na plne pecky, ked maly spal... Moj muz sa s nou len hadal, uz bol v koncoch. Rpdicia boli ako neviem co, sklonili halvu a boli ticho, akoze to nevideli.
Po tychto "prazdninach" sme prerusili akekolkek styky s nou a ona mi zacala posielat jej mamu domov, aby ma zacala ponizovat, ze neviem upratovat, ze som neschopna, ze mam prach na nabytku a pritom ja sama bez rodiny s malym babom a bez pomoci. Manzel vie, ze jeho sestra sa sanzi postvat proti nam celu rodinu, preto sa s rodicmi nehada, ale ich trpi...
Teraz mal maly rok a jeho sestra prisla ku nam bez pozvania, najedla sa, ani nezablahozelala a odisla s namyslenym vyrazom, akoze nase dieta je menejcenne. Pritom ked jej dcera mala narodeniny, stale sme jej kupili darcek, nikdy sme na nu nezabudli.
Neviem, ako vyriesit tuto situaciu, aby sme ja ani moj manzel neostali izolovani od rodiny a maly od starych rodicov. Nikdy sme sa s rodinou nehadali, vzdy sme vsetko pretrpeli, mozno preto nam este ake take vztahy s rodicmi ostali. Nechcem malemu zobrat jedinu babku a dedka. Ale moja svagrina robi vsetko preto, aby nas odohnala od rodiny, a aby aj tu malu pomoc, ktoru nam poskytuju manzelovi rodicia, dali len jej. Ake riesenie by sa tu dalo najst? Uz som zufala...
