Dobrý deň, chcel by som poprosiť o radu. Mám priateľku už vyše 5 rokov, ja mám 24 rokov, ona 23 rokov. Ona je ešte študentkou vysokej školy, ja už som zamestnaný. Po ukončení jej štúdia máme v pláne spoločné bývanie. V poslednom čase máme v okolí mnoho párov, ktoré už majú deti, nešli na vysokú, tým pádom mali na to vhodné podmienky ako bývanie a stály príjem. Dokonca jednému páru sa síce neplánovane, ale predsa narodilo a nejako to zvládnu, aj ked dotyčná slečna je ešte na Vš. Ja by som v budúcnosti chcel mať deti, hlavne teraz si to uvedomujem, ked ich všade okolo vidím. Priateľka sa však do toho absolútne nehrnie. Samozrejme, že to nechcem hned, určite je prvoradé ukončiť školu a získať aj nejaké pracovné skúsenosti, ale o také dva/tri roky by som to privítal. Ona ešte v minulosti často hovorila, že deti nechce(vtedy mi to bolo jedno, mal som 20, neuvažoval som nad tým), momentálne už nič také nehovorí, pri tejto téme sa vyjadrí, že má 23, je to skoro, určite sa na to teraz necíti a nevie mi povedať, kedy sa na to bude cítiť a či sa na to bude cítiť a najskôr bude nad tým uvažovať, až ked si na to vytvoríme podmienky. Raz, ked už som na ňu dosť naliehal, nech sa nejako vyjadrí, tak mi povedala, že či si myslím, že za to, že má maternicu je to jej povinnosť a mám sa zamyslieť nad tým, čo to pre ženu všetko znamená mať dieťa, že o tom nemám predstavu a mám už s tým dať pokoj. Z toho neviem čo si mám odovodiť...či mi neverí, že sa nebudem vedieť o ňu a dieťa postarať, či si myslí, že nebudem dobrý otec, alebo či jednoducho dieťa ani nechce a nikdy ani chieť nebude. Veľmi ju milujem, je perfektná vo všetkom okrem tejto veci. Ale nemať deti je pre mňa dosť zlá predstava. Neviem vôbec, čo mám robiť a či sa tu vôbec dá niečo robiť.
Priateľka a rodičovstvo
Ved s nou ani nezijes, kde je napisane, ze si spolu budete rozumiet, ked spolu zacnete byvat, nie sa len "priatelit"? Najprv sa postaraj, aby tvoja rodina mohla zit v slusnom baraku. Prvorady by mal byt vybudovany kvalitny vztah, aby dieta v nom bolo stastne. Na kazdu zenu materinske pudy pridu, zalezi len od toho, kedy. Casu mate este habadej, ked ti za to stoji ako clovek, vyckaj.
Jasne, ludia to "nejak" zvladnu, ale zit v chudobe zrejme nie je bohvieco, ty si to predstavujes ako hurvinek valku.
nic ine ako porozpravat sa s nou ti neporadim. Ani ja, ani nikto z nas nevidime do hlavy tvojej priatelky, takze ti budeme pisat len to, co si myslime. A ci ti pomoze to, co si myslime je veeeelmi otazne :) Najlepsie je opytat sa priamo priatelky. Hlavne, ak povie, ze babo nechce najblizsie roky, tak nezufaj. Ma 23 rokov a tento nazor sa jej bude menit este vela raz...
Pozhovaraj sa s ňou, ako to vidí a citi, ale nenaliehaj, daj jej najavo že ju akceptujes , vysvetlí jej že tiez nechces deti hned len chces mať predstavu a plan ako sa zariadite
presne tak...zbytocne riesis veci co sa za par rokov vyriesia same...ja ked som mala 23 ma ani nenapadlo ze by som chcela mat dieta, teraz si to uz skor viem predstavit...co riesis kym je este na vyske-jasne ze ju to iba desi...pockaj kym dostuduje, budete mat obaja staly prijem a potom sa uvidi....zbytocne malujes certa na stenu!....nechaj ju tak a nedes ju zbytocne!a ty sa tiez neplas lebo podla vsetkeho sa to za par rokov uplne zmeni!
asi suhlasim so slavkou...
okrem toho, mne v 23ke ani nenapadlo, ze by som chcela dieta:) to prislo az v 29ke...takze...
si myslim, ze ma cas aj ty aj ona...
Ano, je to tak, podla prirody: vlastnit maternicu = mat povinnost ju pouzit.
Akurat v dnesnom modernom svete to mnoho zien tak nevidi. Naliehat na nu nemozes.
Daj tomu este cas, je velmi pravdepodobne, ze pride cas, ked pociti ze dieta chce. Mate aj 10 rokov casu, aj ked 23 rokov je idealny vek z pohladu telesneho stavu tehotnej zeny.
A ak sa mas zamysliet, co vsetko pre zenu znamena mat dieta: mozes jej navrhnut, ze Ty pojdes na matersku a budes sa o dieta starat. Ak aj potom bude proti, tak neviem....
