Sme manzelia necele dva mesiace. Predtym sme spolu nebyvali. Boli sme raz u jeho rodicov, raz u mojich a setrili sme na vlastny byt. Prestahovali sme sa do mesta, kde zohnal manzel pracu. On sa tu rychlo zabyval, maju v praci dobry kolektiv, hned si nasiel kamaratov. Ja dochadzam za pracou mimo mesta, tu skoro nikoho nepoznam, tazsie sa zoznamujem s ludmi. Vascinu volneho casu teda travime s manzelom spolu. Ale samozrejme, ze manzel nepotrebuje uz len moju spolocnost, ale aj spolocnost inych ludi. Ja som rada, ze ma kamaratov a ked je s nimi ja sa snazim vymyslat si aktivity, aby som sa nenudila, ale aj tak niekedy len cucim v byte a cakam na neho. Povedala som si, ze sa nebudem viazat len na neho, aby mal cas aj pre seba, ale ked sa stalo uz treti raz ze siel s kolegami hned po praci posediet a prisiel domov az pre polnocou, tak uz som vybuchla a vykricala som mu, ze ma nechava samu. nemala som to v umysle, aby si nemyslel, ze sa neviem zaobist bez neho,ale uz som bola velmi nahnevana vtedy a vyslo to vsetko zo mna a este som sa aj rozplakala.
Na druhy den som sa citila ako chudera, ze som sa takto strapnila a ponizila pred nim. Aj vy robite niekedy take veci, ktore ani nechete, ale ono to proste z vas raz vybuchne?
Este nikdy sme sa takto nepohadali a on sa teraz tvari, ze sa nic nestalo.
Hadka
no ja tiež dosť často vybuchnem sa kadejaké blbosti, v tej chvílu mi to príde že musím mu to povedať lebo sa zbláznim, no a na druhý den ked si uvedomím za akú blbosť som robila scénky tak sa cítim uplne blbo že čo si teraz môže o mne myslieť. Tak prvý rok, dva sa mi to nestávalo začalo to až teraz, a je to dosť intenzívne. sama nechápem prečo...
no brat sa pred tym, ako si dvaja ludia odskusaju zivot v spolocnej domacnosti...to povazujem za risk. Hned sa k tomu stahovat, to je dalsia bomba. Ale nebudem sudit, vybrali ste si takuto cestu.
K veci, je normalne ze clovek vybuchne,ked uz dlhsiu dobu v sebe nieco dusi. Neviem, v ktorom meste sa pohybujes, ale skus si najst nejaku kamaraktu-susedu, alebo cez chat, ktora byva vo vasom meste, aby si ty mohla chodit von,kym on je s kolegami. Mozno by si sa s nim mala porozpravat a vysvetlit mu, ze sa citis sama, ze je ti smutno a ze to chce cas, kym sa otukas, tak nech sa ti skusi aspon teraz-po svadbe a prestahovani, intenzivnejsie venovat
Sisa-sisa.
Tiež som tak sám už niekolko rokov doma-nepracujem,venujem sa deťom,domácnosti. Manželka podniká,je stále preč,chodieva tiež neskoro...často sedím a pozerám do blba,sex,to je len vtedy,keď je potreba z jej strany,potreboval by som podobnu osôbku na kontakt,možno na stretko..možno i viac......
Som z Partizánskeho. Tiež občas vybuchnem a pohádame sa,no nič to s ňou nerobí....hladam si i pracu,no nechce aby som robil..že aby som sa staral o dom...že ona zarobí dosť,no ani spolu nežijeme,lebo nemáme kedy byť spolu.Možno niekoho má-vrta mi to hlavou,čo tak tiež si najsť-občas na to myslím tiež....
Ahojky, chápem ťa ja to poznám :( mala som veľa takých scén, ale vobec mi to nepomohlo. Povedal, že nech si nájdem aj ja kamošky/kamošov. Jednoducho, že to nieje jeho problém tak nech ho s tým nezaťažujem. Tak som si našla anglinu a občas si skočím do kina a mám aj prácu, ale tam nieje nik s kým by sa dal tráviť volný čas.
Jefitto ma uplnu pravdu. Manzelstvo je o pravde a viere.
Podla mna Ti neostava nic ine iba sa snazit ho niecim silnejsie zaujat ako jeho kamarati. Nieco pekne a zaujimave urcite vymyslis. Ved si predsa zena. :-)
To je blbosť, že si sa citila ako chudera... manželstvo je na to, aby jeden o druhom vedeli vzájomne pravdu. Takže také, že si sa pred ním ponížila a strapnila je blud...
Horšie je to, že sa tvári, že sa nič nestalo...
