Neviem, kde začať. Je mi do plaču, ale plakať neviem. V mojom vnútri sa odohrávajú deje, ktoré sa mi ťažko popisujú. Podobným niečím ako ja vraj prechádza 70% rodín. Bola som zneužívaná. Nechutne jedným chrapúňom, čo sa tváril ako môj otec. Je toho toľko veľa, že by sa to nevošlo ani do knihy. A ja ani po takmer dvoch desaťročiach neviem zabudnúť, nechať to odísť. Odpustiť sebe. Jediné, čo by som chcela je nemyslieť na to každý deň. Veľmi veľmi mi to ovplyvnilo život. Aj keď to doteraz nikto nevie. Hanbím sa za to. Je tu niekto podobný?
Dokazete s tym zit?
borana
zewa
borana nie je to fer. Voci tebe ani voci ziadnej obeti. Mozno to znie strasne, ale ano aj ty si obet. Ty za to nemozes. Jedine pustit zo seba vsetky emocie (aj ked ich mas zrejme potlacene) je smer, ktorym sa musis vydat. Teda nemusis, ale ak chces zacat ZIT, tak musis. Chapem, ze sa za to hambis. Ale to je len tym, ze to zle vnimas. On by sa mal hambit. Nie ty. Objednaj sa na psychoterapiu. Porozpravaj sa a mozno bude fayn skombinovat to aj s liekmi. Predsalen tie obsesie a flashbacky nie su prirodzene a tazko sa s nimi zije. Vsetko sa vyriesi, len treba trosku vyvinut aktivitu. Teraz nejde o to, ze to nie je fer. Prosto to tak je a treba to zacat riesit. Mozno casom najdes odvahu povedat dotycnemu ako velmi ti ublizil (ak si tak este neurobila) a sama uvidis, ako pomocou terapie zacnes rast. Velmi ti drzim palce. Aj vsetkym ostatnym, ktorych sa to tyka.
Meretseger
www.zdravie.sk
Musím s tým žiť. AdamKrt má pravdu, s pomocou dobrého psychológa sa to dá zvládnuť, dá sa dosiahnuť katarzia. Dosiahla som ju po cca 15 rokoch, bolo potrebné vytlačiť všetok ten hnis a nechať to konečne zošednúť...
AdamKrt
V druhom kroku by bolo vhodne najst odbornu pomoc psychologa, aby Ti to pomohol prekonat.
AdamKrt
Prve, co si mala urobit, nedrzat to v sebe. Rodina to mala vediet a bolo treba vyvodit trestnopravnu zodpovednost, aby si mala aspon nejaku satisfakciu. Teraz v sebe dusis stav, to tajomstvo.
Ty si to nezacala vobec riesit, neurobila si ani prvy krok. Skus konecne uz vykrocit, zacat, lebo preslapujes na mieste z ktoreho sa bez prveho kroku nepohnes.
