Ak ma niekto nejaké dobré rady, tak mu budem za ne vďačný. Sebavedomie mám nízke, radšej počúvam ako hovorím, väčšiu spoločnosť nevyhľadávam, som v strese ak mám niečo odprezentovať pred ostatnými.
Ako zvýšiť sebavedomie
nizke sebavedomie = nedovera k svojim schopnostiam
Treba zacat postupne, davat si nizke ciele a splnat ich
potom ciele trosku stazovat a pokusat sa ich zasa splnat k svojej spokojnosti; opakujem, K SVOJEJ SPOKOJNOSTI, nie k spokojnosti druhych !
A tak postupovat az k tym najnarocnejsim spolocenskym uloham.
Mne zvysuje sebavedomie 95% ludi sktorimy pridem do styku uz iba tym ako sa spravaju a prezentuju :D
Arman, sama by som to lepšie nenapísala :) aj ja som si takouto cestou našla svoje stratené sebavedomie :)
zuvinka, tak to nieje zdrave sebavedomie potom.
zdrave sebavedomie znamena ziaden strach, a z neho vyplyvajuce negativne psychicke stavy.
Zdravo sebavedomy clovek vie dokonca prejavit city pred inymi, kym este nevie, ako zareaguju. Spievat pred ludmi, rozpravat pred ludmi, mat nazor pred ludmi, konat pred ludmi a necakat. (napriklad ked sa niekto sprava vulgarne v autobuse, povedat mu, ze tym rusi okolie, ci by nemohol byt ticho a vystupit - uplne s kludom a nadhladom - to je zdrave sebavedomie)
Zdravo sebavedomy clovek si nieje neisty sebou v ziadnom smere, pretoze... staci si rozlozit to slovicko, co vlastne znamena: SEBA - VEDOMIE. A hned je vsetko jasne. Kto sam seba pozna, ma zdrave sebavedomie.
Najvacsia prekazka na ceste za zdravym sebavedomim je mysel, a v nom sidliace ego (falosne ja), ktore blokuje a zakryva vela energii v cloveku, ktore ostanu pre jeho vedomie neviditelne. Tym padom sa neda hovorit o sebavedomi - jedinec si ich neuvedomuje, a tym padom sa citi nestabilny, nieco mu stale uchadza (sebapoznanie) a to sa prejavuje strachom.
Zdravo sebavedomy clovek sa neboji ani zomriet, a neboji sa smrti, ani co bude potom.
To je ideal samozrejme, ale tak sa prejavuje.
No a teraz ako si zvysit sebavedomie.
Pracou na sebe, hlavne zvladanie a odstranovanie svojho ega, spoznavani svojej duse, a bojom za svoje idealy, poznanim - zbavovania sa strachu so smrti. Ale aj ocistou tela, pokusom dosiahnut vnutornu cistotu a integritu (spojenie, uzemnenie - napriklad spravnym dychanim - posilovanim cakralneho systemu - ocistami... pri tom vsetkom si clovek lepsie uvedomi, kto vlastne v skutocnosti je (napoviem - je vedomim, ktora ma moc ovplyvnovat veci okolo - cim viac tomu chape, co to vlastne vedomie znamena, a cim viac sa pozna, tym vacsie ma SEBA-VEDOMIE).
Cim blizsie je k otazke "kto v skutocnosti som", a cim blizsie je k jednote tela, mysle a duse, tym vacsie sebavedomie ma. Ideal je, ak sa neboji napriklad zomriet, radsej sa postavi aj presile, a riskuje smrt, nez by opustil svoju dusu. To je zdrave sebavedomie. :-)
Lahky test sebavedomia. Opytat sa sameho seba - "Kto som?" a skutocne chciet poznat odpoved. Ak clovek pociti niekde v hlbke co i len naznak strach a neistoty, kto vlastne je, to je ten priestor, ktoremu este nerozumie, a berie mu sebavedomie.
Idealny stav je, ked sa clovek sameho seba opyta (alebo dostane otazku od niekoho), "Kto som? / Kto v skutocnosti si?" a v dusi hned vie a citi odpoved. Cize vie odpovedat spontanne, bez akejkolvek neistote. Vacsina ludi ale po tejto otazke zavaha. :-) Odpovedaju radsej svojim menom, ale to je len nalepka ktoru dostali, a utekaju tak pred skutocnym poznanim svojho ja. Ono vedomie tu vo vesmire nieje len tak pre nic za nic a je to zaroven najdolezitejsia vec, a najdolezitejsia otazka v zivote (vediet odpoved na "Kto som?")
Tak asi tolko moje uvahy o sebavedomi.
Najviac ma posunulo v sebavedomi pytanie sa sameho seba "kto do prdele som?" :-)
Inak, ak sa pytas, a myslis to vazne, z hlbky , zo srdca, z tuzby, zivot ti to zariadi tak, aby si na to dostal odpoved. Preto je to najdolezitejsia otazka. Ale niekedy si pri tom fakt ze vela vytrpis, prezijes to len tak tak... ale prave to ta vtedy najviac posunie v SEBA-VEDOMI, a okolie sa bude velmi cudovat. :-)
Daj si na ceste za sebavedomim pozor na ego... je to svina, dava ti falosny pocit, ze uz to mas (mas moc, ostatni sa ta boja, mas respekt), ale to nieje prave sebavedomie. Prave sebavedomie druhym nebere ani slobodu, ani v nich neevokuje strach, ani sa nimi nesnazi manipulovat, ovladat ich, konat za nich.
Zdravo sebavedomeho cloveka poznas tak, ze ked sa naraz objavi, napriklad vojde do miestnosti plnej ludi, ich energia vzrastie. Ak nastane ticho, ludom odijde energia, je to len respekt, ktory vychadza z ega, ostatny zacnu mat strach, a byt napozore, lebo ego takeho cloveka je nebezpecne a vie narobit vela skody... cize to ticho je opravnene. Ale nieje to sebavedomie.
Dnes sa vo filmoch vacsinou prezentuju ako sebavedomi ludia ti s egom - nezdravym sebavedomim, vdaka comu ziskavaju navrch oproti ostatnym a vyuzivaju to... ostatni sa ich boja, a oni vdaka tomu vyhravaju. Tym padom zdrave sebavedomie v ludoch pomaly a nenapadne zanika, a ostava len manipulacia, energeticky boj, vzajomny parazitizmus a vampririzmus, a na druhej strane strach, silou vydobity respekt, a nesamostatni ludia, ktori sa nechavaju tahat a ovplyvnovat niekym sebavedomejsim, bez vlastneho sebavedomia a rozhodnosti.
Ja mám zdravé sebavedomie a tiež mám neskutočný problém s prezentovaním niečoho pred ľuďmi. Už od 7. triedy základnej školy zažívam pri tom doslova muky, a to som kedysi chodila recitovať. Neviem, kedy a prečo nastal vo mne zlom.. 9 rokov sa to so mnou ťahá.
Vyzvi Cucka Norrisa na férovku, to ti dodá sebavedomie.
Ale vážne, najlepšie asi bude, keď ti bude jedno, čo si o tebe iní myslia, čo však nie je ľahké dosiahnuť, ale v priebehu pás mesiacov sa o tom vie človek presvedčiť dostatočne. Skús to najprv tak, že si budeš hovoriť, že ak sa strápniš, tak sa na to aj tak o pár minút zabudne.