Mám už dlhšie obrovský problém , ktorý nemôžem dostať z hlavy.Obrovský strach zo starnutia..každú sekundu svojho života myslím len na to ako starnem. Nemám ešte ani 20 ,ale ja sa tak strašne bojím.Toho ako budem chorá , stará a škaredá.To nebudem ja , ale iný človek. A v podstate veľa ľudí hovorí , že 50+ ste už starý človek oni to už hovoria aj 40 alebo 35+.No a keď si prestavím ako čas letí.Tak zachvíľu je to tu.Ja budem strašne závidieť mladým :/ ich mladé telá , krásu a všetko. A o mńá nikto nezakopne.Myslíte , že by mi pomohol psychológ? trápi ma to už dlho.Vždy keďˇvidím nejakého človeka rozmýšľam ako bude vyzerať kedˇ bude starý alebo naopak.Rovnako keď pozerám staré filmy 1950(60) akí bolí pekní a teraz sú tak otrasní.Nevymyslia nejaké lieky? alebo niečo? mám sa chuť zabiť.Radšej sa zabijem ako stárnúť.
prečo nemôžeme prestať stárnuť 25+ alebo 30+ alebo v štyridsiatke len nie už viac. Som zúfalá absolútne depresie.
extrémny strach zo starnutia
Postupne vekom sa s tym zmieriš,teraz si mlada a rozmyšlaš inak,ja som mal tiež taký problem,uvidiš ked budeš mať nejakých 25 a viac tak to prejde alebo sa to zmierni
jablko 11, úplne s tebou súhlasím, že starnutie je jedna z najspravodlivejších vecí na svete :)
Je to strata hodnôt v živote. Preferujú sa bezcenné veci, forma nad obsahom.
Ľudia, ktorí sa nesprávne stravujú na bielkovinách, cukre a chémii stárnu rýchlejšie a stávajú sa dementnými. Zdravie, mladosť a vitalita sa dá udržať len v súlade s prírodou. Čo je mäkké a pružné, smeruje k životu, čo je príliš silné a tvrdé, smeruje k zániku, ako povedal pred 2500 rokmi čínky Starý majster. Mäkkosť a pružnosť, t.j. mladosť si zachováme len vhodnou rastlinnou stravou.
Starnutiu sa zialbohu neda vyhnut. Ale krasa nie je len vonkajsi vzhlad , niekto je zvonka pekny z zvnutra osklivy.
Ako sa ludia budu v zivote k tebe spravat casto nezavisi od veky, ale od toho, aku cenu pre seba z teba maju. Tj ked sa k nim spravas milo, budu si tvoju spolocnost cenit a vyhladavat aj ked budes celkom zvraskavena a chodiaca o palici.
Teda povacsine, lebo su taki, co ta budu nenavidet aj ked sa im budes snazit pomoct a takym sa treba podla moznosti zdaleka vyhnut.
Ked budes jedovita a zavistliva, tak ospatnies, a oveľa skor, ako stihnes zostarnut
podpora, míňaš zbytočne veľa energie na niečo, čo aj tak nemôžeš ovplyvniť - plynutie času a s tým spojené vonkajšie zmeny nášho tela. Aj keď sa nad tým budeš trápiť, nezastavíš to. Jediné riešenie, ktoré Ti prinesie pokoj je postaviť sa skutočnosti zoči-voči a prijať v pokore to, čo je nevyhnutné - teda, že aj Ty raz budeš musieť zostarnúť.
Na rozdiel od nášho tela, ktoré s pribúdajúcimi dňami od určitého času začína starnúť, naša duša môže naopak čím ďalej tým viac mladnúť - ak budeme pracovať na jej zdokonaľovaní v láskavosti, čistote a dobrých skutkoch. Nezameriavaj sa priveľmi na to, čo je pominuteľné (telo), ale skôr na to, čo je v Tebe večné (duša).
Btw. ja som robila kedysi opatrovatelku v Rakusku a potom ked som pozerala v telke nejaky stary program, tak som si vzdy hovorila, no, aj tito ludia co tu boli este mladi a krasni su dnes uz stari a dementni, nosia plienky a niekto sa o nich teraz zrejme stara a sa s nimi nervuje. No to je zivot, nikto nie je mlady vecne.
Sa ti nedivim ze sa bojis, tento svet je cely tak nastaveny, sancu maju prakticky len mlade a krasne, starsie su odstrkovane a casto si uz ani pracu nevedia najst, nikto ich nechce, ani chlapi. Ale zatial si mlada tak si to uzivaj kym taka si. A zacni citat knihy podla skutocnych udalosti, hlavne z historie, z 2. sv. vojny, z koncentrakov, jak vtedy zili ludia a aky zivot mas sancu prezit ty, ver tomu, si stastny clovek. Alebo pribehy ludi nakazenych HIV, ti sa modlia za to, aby sa dozili staroby, aby raz boli vraskavi bielovlasi dedkovia a babky. A ak to tak citis, tak vyhladaj aj odbornu pomoc. Ale citanie takychto knih ti podla mna dost pomoze, ja take citam a ked sa mi zda moj zivot nespravodlivo kruty, vzdy sa s nimi porovnavam.
podpora- vies si predstavit,aby sme zili vecne??? :)
Teraz ako ludia dokazu aj zabit pre mamon........co by bolo potom.
A nic netrva vecne......aj vesmir starne a meni sa.
fajn...ale ako je možné , že tak s krásnych ľudí sa stanú tak škaredí? a vôbec nie som povrchný človek...len mi je to ľúto...celý deň budem ležať na posteli...a moji blízski sa ma budú chcieť zbaviť alebo ma dajú do ústavu..super predstava!
