Žijeme so starou mamou, vek sa blíži k 80tke. Nikdy s ňou bývanie nebolo ľahké, vždy bola dosť panovačná a dirigentka, málo komunikovala a ak tak len rozkazovala. Avšak v poslednej dobe, cca dva - tri mesiace býva agresívna, snaží sa rozoštvať rodinu, všetkých obviňuje že kradnú (má samostatné poschodie, kde nik okrem nej nechodí), akurát včera ukázala svojej dcére, že peniaze nosí zastrčené v nohavičkách, aby jej nikto nič neukradol, pričom sama si všetko skrýva a potom nevie nájsť. Okrem toho zabúda. A nadáva nám a vyhráža sa zabitím. V štýle "ja vás tu všetkých pozabíjam, okná porozbíjam, všetko porozbíjam, tie dvere hore vám rozbijem." Rozprávať sa s ňou nedá, lebo vždy to končí amokom. Asi dvakrát bola hospitalizovaná v nemocnici, pretože pri týchto jej každodenných (!) amokoch sa jej prudko zvýši vysoký krvný tlak, a tak ju sanitka odviezla preč. Prvýkrát tam bola pár dní.
Takmer každý večer má nejaký agresívny výstup, a potom zvyšok dňa je kľudná. Správa sa, akoby sa snažila získať si pozornosť a keď všetkých rozčúli a postaví do pozoru tak je kľudná a spokojná. Robili je aj ct-čko a vraj je v poriadku. Odporúčali jej psychiatrické vyšetrenie, ale nevieme či sa nám podarí ju tam dostať. Pred chvíľou sa vrátila z nemocnice po včerajšom nočnom amoku, pritom celý čas nadávala na môjho otca-jej syna ako kradne a ako jej ani jesť nedáme (pripravený obed nechá na mieste, kde jej ho položíme). Dosť sa bojím o vlastných rodičov, otec má vysoký krvný tlak, a pri každodenných naťahovaniach, sa bojím, aby sa mu niečo nestalo. Včera po jej výstupe mal zase 180/110. My máme pocit, že nebude šťastná, kým nás nedostane do hrobu, lebo toto sa už vážne nedá vydržať. Neviete poradiť čo robiť? Na koho sa obrátiť? Aké máme možnosti? Máme čakať kým niekomu naozaj neublíži? Prosím poraďte, nemá niekto skúsenosť?
Správanie starej ženy
Tiež sa pridávam. Moja babička bola taká istá. Zhoršilo sa to po 70. Veľmi sme s dedkom trpeli, bolo to strašné. Nedala si od náš v ničom povedať, stále dookola rozprávala to isté, my sme boli najhorší, len jej zasran syn bol dobrý. Dokonca on jej stav ešte len zhoršoval. Nechcem rozpisovať tie starkine neduhy, ale bolo ich neúrekom a bolo to niečo neuveriteľné. Najlepšie na tom bolo to, že dedko mal a už vlastne má po 80, veľmi choré srdce, má strojček a takto hrozne sme žili. Vždy som sa modlila, aby dedka šľak netrafil pri starkej. Každý deň sme sa báli, čo bude, či na nás opäť nezmyselne nezaútočí. Potom mi chcela pomôcť krsná, tak vybavovala psychiatričku a mali sa urobiť opratenia, aby sa aspoň kus ukľudnila, aby sa dalo s ňou ako tak žiť. Ale osud to pozmenil. Dostala sa do nemocnice, robili jej kvôli zlému stavu rôzne vyšetrenia a zistili nakoniec, že mala nádor na mozgu. Operácia jej nepomohla, bol to najzhubnejší nádor :(
Po tomto zistení nás hneď napadlo, že aj ten nádor spravil svoje. Nádor na mozgu robí s človekom veľké a rýchle zmeny. Mysleli sme si, že takto sa správala starká kvôli povahe. Celkom to tak nebolo. Preto by možno bolo vhodné robiť takýmto neznesiteľným starým ľuďom vyšetrenia na mozgu.
Ešte chcem dodať, že starká mala veľmi ťažkú povahu. Ďalej to, že žila vo veľmi zlej rodine, ktorá jej nedala žiadny dobrý vzor správania. Dedko mi vždy spomínal, že starká mala veľmi zlú mamu ako človeka vôbec. Proste u nich nebola kultúra, úprimnosť, láska,pravdepodobne nič ľudské. Mnohé sa teda z jej rodiny prenieslo na ňu. Čím bola staršia, tým to bolo s ňou horšie. Jej zlé vlastnosti sa znásobovali. Ale takýto starí ľudia už za to nemôžu. Zlyháva im mozog, nevedia si dať rady so sebou, nechcú a je im to jedno, opúšťajú sa, lebo si myslia, že keď sú chorí a starí, už majú právo polaviť. Bohužiaľ sa s tým nedá veľa robiť :( Nie je pravda, že starým ľuďom netreba dávať úctu. Mnohí z tých starých si ju zaslúžia. A tí, čo sa k svojej rodine takto zle správajú sú jednoznačne poloblázni. A dá sa bláznovi vliať rozum do hlavy? Vyplýva to aj z povahy, no nemusí to byť pravidlo. Ktovie, akí budeme my na starobu. Pri babičke som zažívala veci, ktoré si mnohí ani nevedia predstaviť, ale nedokázala som myslieť na to, aby skapala! Napriek všetkým krivdám som ju mala veľmi rada. A verte mi, že keď som ju videla zomierať (sama nechápem ako to bolo možné) zabudla som úplne na všetko zlé, čo mi spravila, koľko som trpela, necítim výčitky k jej osobe, ako som to voľakedy predpokladala. Tým som chcela povedať, že aj keď neznášate svojich starých bláznivých rodičov a právom, príde čas, keď zabudnete na nenávisť k nim.
vela starych ludi je takých. aj v okoli. preto mi ide niekedy proti srsti vyhlasenia ako ,,uctivost k starsim, zabezpecit im stastnu starobu,,.
plne chapem. vlastne skusenosti doma, moja mama, ohovara nas, vsetko co spravime je zle, nadava, rozvracia.
doslo to az tak daleko ze moja 24 rocna dcera sa predo mnou rozplakala ze ona to uz nevydrzi.
Takže nakoniec zostala na psychiatrii, mala by tam pobudnúť za ideálnych podmienok 3-4 týždne, ak sa bude dobre správať, tak možno i menej, uvidíme teda čo bude ďalej.
Naozaj babka potrebuje odbornú pomoc viem o čom píšem, lebo sme sa s manželom starali 24.rokov o dedka zomrel ked mal 88 aj niečo. Snažte sa ju dostať k odborníkovi čo najskôr lebo aj na vás doľahne. Mne po smrti deka asi tak pol roka zistili nádor v hlave ja viem, že tam už určite bol skôr, ale až ked sa dedo pominul potom ja som začala chodiť po lekároch potom som ležala aj v nemocnici a zistili....
Dedy, máme doma niečo podobné. Dirigent, veliteľ, egoista, klamár, faloš, kde sa len pozriem, psychické vydieranie, podarilo sa im rozvrátiť celú našu "rodinu" atď. Akurát oni sú ešte dvaja, ona má 79 a on má 82. Takže sa v tých hovadinách vzájomne podporujú a my, čo máme to "šťastie" a bývame s nimi, sme všetci zrelí na psychiatra. Kto takéto niečo nezažil, nepochopí..
Naša stará mama si lieky ordinuje tak ako jej príde, raz vezme, raz nie, raz vezme to, raz to a od nikoho z nás si nevezme ani chlieb, obed, nieto ešte lieky. Suseda jej dala taký dávkovač, že čo má kedy brať, myslíte si, že si to vzala k srdcu? Robila si čo chce. Takže ak by jej aj lieky predpísali a poslali ju domov, tak nebude brať nič. Len sa bojím, aby ju zajtra neposlali späť.
Ona bola vždy ťažká povaha, ale teraz je to na nevydržanie. Najviac sa bojím o rodičov a mladšieho brata, aby to na neho nemalo nejaký zlý vplyv. Lebo z toho môže jeden zcovknúť.
Ze sa vyhraza, ze vsetko porozbija. Nech... Zavolam na nu policiu a bude mat. Taka stra, snad by uz mohla mat troska rozum. Ale nieco podobne som prezil aj ja a castokrat som pocitoval v takych pripadoch bezmocnost. Ale v kazdom pripadne neustupit a nebat sa jej.
Ze je na psychiatrii je super, tak povedzte lekarom vsetko, ze na vas fyzicky utoci, ze sa vyhraza. Nemali by ju pustat, kym sa jej stav nezlepsi a to by sa malo liekmi. Kazdemu zaberaju ine lieky, je preto nutne, aby si ju tam nechali aspon kym jej ich spravne nastavia. Mozte ju aj dat do toho domova ak tam sama chce, bude to lepsie asi aj pre nu, nielen pre vas. Tam k cudzim ludom si pravdepodobne nebude dovolovat to co k vam a ak hej, tak s nou hned spravia poriadky.
dedy - ty neodsudzuj. ja som pisala aj nizsie prispevok k tomuto problemu.
neviem z coho sudis, ze my by sme to chceli zazit, ale v poriadku. Tvoj nazor.
bez_S - som rada, ze aspon niekto pochopil, ako som to myslela.
