Som tehotna v 15tich

Leela, autorka témy si sama uvedomuje, že konala nesprávne, keď mala sex v takom mladom veku, nebolo potrebné to nejako zdôrazňovať. Urobila chybu, avšak neodsudzovala by som ju, neviem nič o jej životnom príbehu, rodinnom zázemí, možno o jej veľkej potrebe lásky, ktorú týmto spôsobom hľadala. Nech to už urobila z akýchkoľvek pohnútok, v tomto momente je dôležité, že už nie je sama, je tu nový život a vtedy musí ísť všetko menej dôležité bokom. Obavy o pridávanie starostí rodičom nemôžu byť dostatočným dôvodom na potrat. Nakoniec, nejde o nejakého cudzieho človeka, ale o dieťa ich dcéry, o ich vlastné vnúča. Možno nečakali vnúčatko tak skoro, ale raz ho určite chceli mať. Tak prečo nie teraz, keď už je tu?

Kedysi dokázali naše staré a prastaré mamy vychovať v oveľa horších materiálnych podmienkach aj 7-10 detí, bez technických vymožeností dnešnej doby, ktoré uľahčujú podstatnú časť práce okolo domácnosti. Každý z nás stál v prvých mesiacoch a rokoch niekoho - väčšinou to boli rodičia, veľa obiet a starostlivosti. Čo sme od nich dostali, dávame ďalej svojim potomkom. Opakujem: neschvaľujem, že deti žijú pohlavným životom a majú deti, avšak ich chyby nemožno napraviť potratom a tváriť sa, že sa nič nestalo. Po potrate už nič nebude ako predtým, a je to práve potrat, ktorý dokáže pokaziť dievčaťu život neporovnateľne viac, ako si myslíme, že by mu ho pokazilo dieťa.

ja si myslim ze nie vsetci maju dobry zivot a dobru rodinu a preto tie deti robia co si myslia ze je im dobre a co chcu ja mam 19 a neviem ze co je to rodina ja uz mam manzela a chcem uz konecne zit normalni zivot a chcem rodinu! oni si to nevedia predstavit ze to neni take lahke v zivote!

iotaaa:-), nie som rodič, ale ak by som bola, hanbila by som sa za takú dcéru. Určite by som ju nevyhodila na ulicu, ale bola by som z nej strašne sklamaná. Odsudzujte ma koľko chcete za to, čo píšem, ale toto je môj názor a nechápem, že tie mladé tehotné baby, čo stretávam, sa nehanbia. Veď sme pomaly na úrovni cigáňov, čo majú decká takí mladí. Nemajú čo sexovať také mladé, veď ešte sú len vo vývine, preboha.
Keď sem budete ďalej písať, ako je to v poriadku, že takých báb je veľa, akoby ste s tým vnútorne súhlasili a za chvíľu tu budeme ako v cigánskej dedine, lebo tie dievčatá si budú myslieť, že je to normálne.

bella12, máš pravdu, sú tam komplikácie, neposielam ju priamo na potrat, ale sama musíš uznať, že si úplne pokazila život. Roky, v ktorých sa má ešte zabávať strávi nad plienkami. Navyše pridá starosť rodičom, čo je od nej úplne sebecké. V prvom rade nemala sexovať tak skoro, a som prekvapená, že si na toto nepoukázala, keď si tak nábožensky založená.

Fakt ma mrzí, že som k nej taká tvrdá, určite si toho ešte vypočuje dosť od rodičov a veľmi jej tým už nepomôžem, lebo čo sa stalo, stalo sa. Ale tak, ako Lulu2011 sa na to aj ja dívam z pohľadu jej rodičov. A ak si túto tému náhodou prečíta nejaká mladá baba, dúfam, že ju to dostatočne odradí.

ja sa na to teraz pozeram z hladiska jej rodicov, cely zivot niekoho budu vychovavat, asi by mi praskli nervy a minimalne týžden by som nenormalne zurila

mozno by si mohla najskor skusit zistit co si rodicia o podobnych situaciach myslia, napr. im skus povedat, ze si citala o nejakom podobnom pripade, pripadne, ze niekoho takeho poznas, a mozno uvidis ako budu reagovat, co si o tom myslia. Postupne ich pripravit na to. Aj ked zasa ak nepojde o ich dceru mozno to budu brat inak a povedia nieco co by vlastnej dcere nepovedali.
Inak ak je sanca, ze to dieta bude mat niekto rad a aspon ako taka, ze nebude zrovna hladovat, tak by som si ho urcite nechal. Zopar diskotek nestihnes ale urcite to zasa neni koniec vsetkych dni a ak budes mat podporu niekoho ( napr. rodicov, priatela, priatelovych rodicov, brata, sestry..., nejakej neziskovky, nadacie... ) tak kludne sem tam niekde vypadnes na chvilu sa zabavit. Rovnako kamosky a zname si najdes aj pri kocikovani.Kariera sa da budovat aj s dietatom, mozno trochu neskor ale da sa. Najdolezitejsie je asi ziskat niekoho podporu.

skolu si dorobis, aj karieru kludne mozes mat.
akurat budes potrebovat velku pomoc rodicov.

riesit svoje problemy zabitim ineho cloveka je fakt konstruktivny pristup :(

Niektorí hovoríte, aby išla na potrat, iní aby si to dieťa nechala, každý má svoj názor, neviem si predstaviť, keby som mala 15 a bola tehotná, aj keď by som si to dieťa určite nechala. Hlavne sa porozprávaj s rodičmi. A čo ten chalan s kt. si tehotná? Ja byť tvojou mamou, určite by som bola nahnevaná, že si nezodpovedná a aj ten chalan, že ste nemali žiadnu ochranu, ale určite, by to bola aj z časti moja vina. Ale napriek všetkému, by som ti pomohla. Neviem akú máš rodinu,aké máš vzťahy s rodičmi, či ste dobre finančne založení, kludne by si mohla mať individiuálne štúdium a popritom byť aj s babom. Je to ťažké rozhodnutie. Ale si predstav v 25 , že budeš sa pozerať po mamičkách, a ty sa budeš snažiť otehotnieť a nebude to možné, lebo si bola na potrate.. je tam to riziko.. čo potom? nebudeš to lutovať? Neviem aká si, či školu flákaš, či si slušná, alebo nevychovaná, či chceš si užívať život, alebo nie.. je to na tebe...

Mnohé odporúčate denise potrat, aj keď pre ňu je to dieťa, čo čaká a na interupciu nechce ísť, ako by to všetko bolo len o peniazoch. Je pravda, že o ňu aj jej dieťa sa budú musieť postarať rodičia (jeden "hladný krk" navyše), avšak ona raz bude dospelá a raz môže rodičom veľmi vyčítať, keď ju prinútia ísť na potrat - bude to nakoniec ona, kto s tým bude musieť žiť. Ak je denisa naozaj tehotná, nebolo by preto lepšie, keby ju v tejto chvíli rodičia podržali a preniesli ju cez toto náročné obdobie? Určite im to raz s láskou oplatí. Teraz je už neskoro rozmýšľať nad tým, či byť alebo nebyť matkou, lebo ona už matkou je a vie o tom.

Od prvých momentov tehotenstva sa medzi matkou a dieťaťom vytvárajú pevné putá, ktoré by boli interupciou zničené. Mnohé ženy prežívajú po vykonanej interupcii psychologickú traumu - tzv. postabortívny syndróm, o ktorom sa dievčatám a ženám nehovorí, keď sa im odporúča potrat. Keď sa po interupcii u ženy objavia silné depresie a úzkosti, zostáva s týmito problémami väčšinou sama. Okolie ju nechápe a jej psychický stav podceňuje (nič sa nestalo, tak prečo sa trápi?) V skutočnosti sa však stalo niečo vážne, keďže popotratová trauma sa vyskytuje často, a to aj u žien, pre ktoré to bol len zhluk buniek, a nie dieťa.

Prejavy postabortívnej traumy: smútok, silné pocity viny, strach, hnev, podráždenie, plačlivosť, pocit prázdnoty, zmenšená sebaúcta, vtieravé myšlienky a predstavy, problémy v sexuálnom živote, úzkostlivosť vo vzťahu k žijúcim deťom, sebapoškodzovacie a samovražedné sklony. Bolo zaznamenané, že tieto stavy sa zvyknú stupňovať v čase výročia potratu alebo predpokladaného dátumu narodenia dieťaťa.

Potrat - či už samovoľný alebo chcený, predstavuje pre matku dôležitú osobnú stratu, ktorou je strata dieťaťa. Dieťa v oboch prípadoch musí byť oplakané, inak jeho matka nepocíti psychickú úľavu. V prvom prípade môže žena rátať s podporou okolia, ktoré s ňou súcití, v druhom prípade bráni uzdraveniu ženy práve zapieranie a utajovanie toho, čo sa stalo.

pekne moja,ty musis byt len romka

no autorka uz neodpisala, bud to necita alebo si tu niekto vymysla :-)

a tu sa zas stretli ludia proti sexu v 15 :D ach jaj