Vztah s otcom

Som muž, mám 33 a môj vzťah s otcom bol tiež veľmi podobný, ako sa to opisuje tu. Otec bol slušný človek, spoločenský, kamarátsky a priateľský, obľúbený u iných, nepil vôbec. Len práve môj vzťah k nemu bol... Vlastne nebol to žiadny vzťah, bol väčšinou neutrálny. Nepamätám si, ako som sa cítil s ním v detstve. Viem len to, že v puberte, na začiatku dospelosti a potom v ostatných rokov som sa v jeho prítomnosti nevedel nikdy uvolnit a otvoriť sa (napr. zasmiať sa), cítil som sa nepríjemne. A ani porozprávať som sa s ním nikdy nedokázal. Naša komunikácia spočívala väčšinou len na pozdravení. A bol to vždy on, kto sa pýtal a moje odpovede boli len krátke a stručné. Jednoducho, nedokázal som viac. Neišlo to vôbec. Riešil som to aj u psychológa, no pokaždom sa to obmedzilo len na konštatovanie mojich pocitov a pátraní príčin. V ostatných rokoch sa môj vzťah k otcovi niekedy zhoršil, keďže istým spôsobom ma zosmiešňoval, ponižoval a obmedzoval vo výchove mojich detí (aspoň ja som to tak vnímal), z čoho potom boli ostré hádky, nepekné slová z každej strany a vtedy som ho strašne nenávidel. Otec po dlhej a ťažkej chorobe zomrel na začiatku tohto roka. Teraz je mi za ním veľmi smutno a veľmi mi chýba. Často si predstavujem, že po takejto skúsenosti, aká je smrť rodiča - otca, teda, keby sa vrátil a žil medzi nami znova, bolo by z mojej strany viac snaženia. Otca až na smrtelnej posteli som dokázal objať a plakať za ním. Momentálne ma to strašne mrzí, že som s ním za jeho života nemal dôverný vzťah alebo že som nedokázal vybudovať s ním dobrý vzťah. Deti mám 2, dcérka má momentálne 9 rokov a synček 7. So synčekom mám vynikajúci dôverný vzťah. S dcérkou žial to tak nie je. Mám pocit, že táto trauma s otcom sa istým spôsobom premietla aj do môjho vzťahu s dcérou, ale rozhodne zlý vzťah s ňou nemám, len nie je dôverný ako napr. so synom. Preto si často uvedomujem, aby som sa posnažil mať s mojimi deťmi (i s dcérkou) čo najlepší vzťah, teda aby som nemal s nimi taký vzťah, aký som mal s otcom.

Ja presne tak isto, akurat ze moj nepije vobec, nemame zly vztah, nie je ziadny, neutralny, tiez mi nikdy nic normalne nepovedal, neviem ho dokonca o nic poprosit, opytat sa a pod. je to divne, ale je to tak, tak som sa naucila a trapi ma to, ved vsetky vztahy vlastne krachli na tom, ze to suviselo s tym aky mam vztah doma, ani nemam motivaciu si niekoho hladat, nic, lebo sa bojim ze takeho si najdem, aj taki cudaci ma naozaj kontaktuju na nete, uz mam po 30tke a som sama vzdy a to uz niekolko rokov, to spravila ta vychova

musim chodit ku psychiatr. kvoli liekom, inak by som sa zblaznila, viem ze mam ja zacat nejaku zmenu, ale snazila som sa nedokazem to uz zmenit, on iny aj tak nebude, uplne cudny chladny vztah, ziadne jak sa mas, co robis? zastrasovanie, manipulovanie od mala .. asi tak

Ja vlastne ani neviem ci ho mam rada. Kebyze sa mu nieco stane bolo by mi to luto ale urcite by som za nim nezialila ako za mamou... Viem si predstavit bez neho zivot. Neviem aku spolocnu temu by som si snim mala najst... Neda sa snim rozpravat, prohodi iba par viet a to je vsetko. Neda sa povedat ze by ho to zaujimalo... Uz to ani neskusam

ono je asi dosť logické, že nemáš v podstate žiadny vzťah k otcovi, keďže e ako sama píšeš pije ... už len to ťa od toho môže odrádzať, aj keď usudzujem, že otca máš napriek tomu všetkému rada (veď jasne je to stále tvoj otec)..a keby si s ním začala nejakú tému, tak nepripojil by sa, neporozprával by sa s tebou, prípadne ti neporadil?
ja mám vzťah s mojím otcom veľmi dobrý, a aj som vždy mala, aj keď sem tam sa nejaké tie mráčiky aj u nás vyskytli ..je to človek, ktorý mi chce vždy len dobre, a za každých okolností mi chce a snaží sa pomôcť, vie mi vždy dobre poradiť, dokonca lepšie ako matka .. mám ešte ďalších súrodencov, a je k nám rovnaký, aj keď ku každému musí pristupovať z nás inak, lebo sme iné nátury, ale pomoc ak ju potrebujeme vždy poskytol.... či ju sa jednalo napr. o finančnú alebo psychickú podporu ...za to si ho ja neskutočne vážim, pretože čo počúvam od iných, nie každý to má vo vzťahu s otcom ružové a to ma mrzí, nakoľko ja mám doma iný príklad chlapa - otca a dopriala by som to každému