Zomrel mi otec ,Mám 23 r krátko na to sestra 24 roc. bola hospitalizovana asi tak po mesiaci a bola tam 25 dni . Diagnostikovali jej akutnu psychozu. Brala veľa liekov kombinácia4+4 prothazin a seroqell berie ich uz len 2x seroqell a alventu ako antidepresivum! Chcem vedieť človeka čo prežil to iste alebo podobne a kedy to prešlo ! Chodi aj medzi ľudí len je taka že sa stále obviňuje že je zlý človek a nevie to prijat chodi aj psychiatricke !!! mava stále myšlienky čo ju čaká a aká je sama a že si nikoho nikdy nenájde kto by ju takú chcel !!!ešte nemala priateľa a veľmi sa tým trápi! Mama to psychicky ťažko znáša! Je veriaca bola tale malé slniecko teraz je zatrpknuta občas sa na seba tak hneva že sa facka !! Hovorí že nikdy necakala že tak dopadne .... Ja mám už stavy uzkosti !! Kedy to uz skončí!???
Akutna psychoza kto ju prekonal?
NESPRAVNE DIAGNOSTIKOVANA PSYCHOZA A HAPPYEND.
Moj zivotny pribeh: Do 26tich rokov som byvala doma u rodicov, potom som odisla do zahranicia. Celkom ine stravovacie navyky som mala doma u rodicov a celkom ine v zahranici. V skratke: kedze rodicia boli chudobni, v nasej strave nebolo takmer ziadne maso, jedli sme prevazne granatiersky pochod, zemiakove placky, vyprazany karfiol, vyprazanu nejaku zeleninu, vyprazany syr, ryzovy nakyp, a podobne. Maso sme mali tak mozno 3x za mesiac. Tyzden po vyplate rodicov boli doma aj nejake najlacnejsie syrecky. Ale ziadne jogurty a malo mlieka, lebo mlieko tiez bolo drahe. Viac-menej sme ako deti vyrastli na mastnom chlebe. Po odchode do zahranicia sa veci zmenili. Zrazu som mala stravu bohatu na mäso, mäso som jedla kazdy den, mliecne vyrobky tiez... Cize z extremu do extremu, co sa stravovania tyka. Asi 7, ci 8 mesiacov pred vypuknutim problemu, ktory lekari na psychiatrii oznacili ako psychozu, som sa citlia strasne zle. Nie psychicky, ale telesne. Psychicky som sa citila velmi dobre. Bola som stastna, mala som krasny zivot, dobru pracu, slusny plat, bolo mi fajn. Ale telesne to u mna vyzeralo takto: dlhe mesiace sa so mnou tahala chronicka unava, strasne sa mi tocila hlava a mavala som casto pocity na odpadnutie, pricom od odpadnutia ma dokazala zachranit iba kava, pocitovala som nedostatok vzduchu v plucach, teda nadychla som sa zhlboka, nosom som vdychla velke mnozstvo vzduchu, ale na ceste medzi nosom a plucami sa ten vzduch niekam vytratil a do pluc uz z neho nedorazilo skoro nic, svrbela ma pokozka na celom tele (volne dostupne antihistaminika - lieky na alergiu nezaberali, z coho som usudila, ze alergickeho povodu to nie je), vyrazne sa mi zhorsovala pamat, nebola som schopna ulozit si do dlhodobej pamate novo prijate informacie a nepomahali ziadne finty na zapamatanie si novych veci, vsetky terminy som si musela znacit do mobilu a vsetko pisat na listocky, lebo v jednej sekunde som bola schopna zabudnut, co som chcela kupit, bola to katastrofa a po cely ten cas sa so mnou tahal vytok z konecnika a videla som si aj hlien v stolici, citila som sa akasi priotravena, citila som sa stale otravenejsia a otravenejsia, ale nespavostou ako takou som nikdy netrpela, moje telo si pytalo viac spanku, spavala som aj 10 hodin. Po asi siedmich mesiacoch takehoto trapenia prisiel jeden den, kedy ma strasne palili a stipali oci, mala som oci vysusene, stipali ma a palili pery, mala som pery vysusene a mala som strasne sucho v ustach, hlava sa mi tocila ovela viac ako predtym, ale prisla jedna noc, kedy som nevedela v noci zaspat, potom prisla druha noc, ze som nevedela zaspat a potom mi "siblo na hlavu", mala som nejake myslienky nesuvisiace s realitou, prepinalo mi uplne na mozog a akonahle sa dostavil tento psychicky problem, tak som sa prestala sustredit na tie telesne problemy a sustredila som sa uz iba na tento psychicky a isla som si to riesit na psychiatriu. Tam som si polezala dva tyzdne, diagnostikovali mi psychozu. Psychiatri si vymysleli, ze praca v zahranici mojej psychike skodi a vraj tam uz nemam chodit, odporucili mi brat lieky, ale tie som nikdy nebrala. Oznacili ma za cloveka psychicky slabsieho, ktoremu sa hocikedy moze stat, ze ked zazije nejaky zly zazitok, tak sa z toho zleho zazitku psychicky zruti. Lenze ja som ziaden zly zazitok za sebou nemala. Kazdy clovek ma nejake problemy a mna moje okolie poznalo ako osobu psychicky silnu, ktora by sa nikdy z nicoho psychicky nezrutila a ja sama citim, ze presne taka aj som. Ked som mala nejaky problem, rychlo a akcne som ho vzdy vyriesila, nikdy som kvoli nicomu neplakala, neupadala do zufalstva a nepomyslala na samovrazdu, hoci mala som kamosku, ktora furt za vsetko fnukala, utapala sa v sebalutosti a casto pomyslala na samovrazdu, ale si svoje problemy neriesila, len sa nechavala lutovat a predsa na psychiatrii nikdy nebola, hoci aj je v skutocnosti psychicky velmi slaba, napriklad roky trpela v nestastnom vztahu a pravdepodobne trpi dodnes, ale uz sa s nou nestretavam. Kto je psychicky silny, ten si problem vyriesi, ak nejaky ma a kto je slaby, ten neriesi, len place a upada do zufalstva a pomysla na samovrazdu ja som do zufalstva neupadala nikdy kvoli nicomu a vedela som, ze psychiatri sa mylia minimalne v troch veciach: v tom, ze som slaba a mozem sa psychicky zrutit pre hocijaku malickost, potom v tom, ze praca v zahranici mojej psychike skodi a este aj v tom, ze oznacili moj problem za problem majuci psychicku pricinu, pricom ja sama som citila ze tu ide o problem majuci telesnu pricinu, ktorou je chronicka intoxikacia. Citila som, ze praca v zahranici je to, co ma tesi, co ma naplna, co mi robi radost a co dava mojmu zivotu zmysel. A citila som, ze praca v zahranici mojej psychike pomaha. A citlila som aj to, ze som clovek psychicky tak silny, ze ja by som sa veru psychicky nezrutila nikdy z nicoho a uz vobec som nechapala, ako je mozne, ze aj clovek psychicky ozaj velmi silny a celkom zdravy, moze skoncit na psychiatrii, lebo mu siblo. Psychiatricke lieky som samozrejme nikdy nebrala. Zbalila som si kufre, odisla som do zahranicia a tri roky mi vobec, ale vobec nic nebolo. Bola som stastna, bolo mi dobre, bolo mi fajn. No potom sa mi zase vratil ten problem, ze som sa zacala citit telesne zle. Zase chronicka unava, pocity na odpadnutie, zhorsena pamat, nedostatok vzduchu v plucach svrbenie pokozky, vytok z konecnika, hlien v stolici jedovato smradlave prdy casto po jedle, pocity otravenosti - toto vsetko sa so mnou tahalo asi nejakych 8 mesiacov a potom prisiel den, kedy ma stipali a palili oci a pery, mala som oci a pery vysusene, strasne sucho v ustach, dve noci som nespala, este silnejsie tocenie hlavy a pocity na odpadnutie, odpadla som. Ked som sa prebrala, uz som bola v nemocnici na intenzivke. Ked som odpadla, bol vecer a ked som sa prebrala, uz bolo rano, druhy den. Lekari a sestricky sa ma pytali, preco som sa pokusila o samovrazdu a co za svinstvo som pozrala, lebo si mysleli, ze som sa chcela otravit liekmi. Ale ja som im jasne povedala, ze som sa o ziadnu samovrazdu nikdy nepokusila a nic som nepozrala, ziadne lieky. Nechceli mi verit, vraj vykazujem symptomy intoxikacie, to mi povedali a nech vyklopim, co som pozrala. Vtom prisli psychicke symptomy, zase mi siblo na hlavu a citila som sa sibnuta, aj som im to povedala, odoslali ma na psychiatriu. Tam som si polezala dva tyzdne, diagnostikovali mi psychozu, odporucili mi brat lieky a poslali ma domov. Psychiatricke lieky som samozrejme nebrala. O pol roka nato sa mi presne ten isty problem zopakoval, isla som si to riesit na psychiatriu. Lieky som nikdy nebrala a zaumienila som si, ze radsej zomriet ako ist na psychiatriu znovu a toho sa drzim dodnes. Potom som mala asi rok a pol pokoj a ten problem sa mi znovu zopakoval, ale ked sa mi to stalo, pomyslela som si toto: "Len pokojne, toto nie je psychoza, toto je len psychicky prejav intoxikacie, lebo ja som otravena. Odniekial sa vzali toxiny a ja neviem, odkial, ale to je jedno, pomozem si detoxikaciou." Vypila som 4 salky palinoveho caju a 4 litre vody v prvy den, 4 salky palinoveho caju a 4 litre vody na druhy den, 4 salky palinoveho caju a 4 litre vody na treti den. Uz v priebehu prveho dna vymizol psychicky symptom intoxikacie, na druhy, treti den som sa citila telesne podstatne lepsie. Problem zmizol bez toho, aby som musela uzit co i len jeden jediny psychiatricky liek a nadalej som normalne fungovala, len som sa snazila viac dbat na pitny rezim. Cize som to vyriesila bez psychiatrov, bez hospitalizacie a bez liekov, a presne o to mi islo. Preco som si vybrala prave palinu? Palina je protiparaziticka, protivirusova a protibakterialna. Okrem toho podporuje tvorbu traviacich a zlcovych stiav a pomaha pri otrave potravinami, ale je aj mocopudna, tym padom mocom odplavujeme z tela toxiny. podla toho, co som citila, vychadzala som z teorie, ze zdroj, ktory produkuje toxiny, sa musi zarucene nachadzat vo vnutri v mojom tele, ale nevedela som, co to je, teda ci je to bakteria, virus alebo parazit, alebo ci by mohla nejaka potravina posobit na moje telo ako jed, ale brala som to tak, ze nech uz by zdroj, ktory produkuje toxiny a do mojho tela prichadza viac-menej v nepravidelnych casovych intervaloch, bol akykolvek, palina ho zneskodni - tomu som verila a naozaj mi tato lieciva bylinka dost pomohla. Potom som mala dva roky pokoj. Potom sa mi ten problem znovu zopakoval a vyriesila som ho rovnako, detoxikaciou. Kazdy den, ked som si lahla vecer do postele, som sa zamyslela nad tym, co som dnes urobila pre detoxikaciu mojho organizmu a polozila som si nasledovne otazky: Dodrzala som pitny rezim? Uzila som nejaky vyzivovy doplnok napomahaujci detoxikacii (chlorela, spirulina, vlaknina...)? Vypila som aspon jednu salku akehokolvek bylinkoveho mocopudneho caju napomahajuceho detoxikacii?
Zacvicila som si, vykonala som nejaku sportovu cinnost? Plus okrem toho som bola na dovolenke v Podhajskej, kde sa da kupat v slanej vode, ktora svojim zlozenim pripomina morsku vodu, takze pobyt vo vode odplavuje toxiny z tela. To mi tiez dost pomohlo a vtedy som uz chapala, ze na psychiatriu nepojdem ja uz veru nikdy viac. Nevedela som sice, odkial sa beru toxiny, ktore sa ma snazia otravit, ale vedela som, ze je v mojich silach sice s velkou namahou, ale uspesne ich z mojho tela odstranovat. Potom nastal u nas na pracovisku problem. Stara sefka sa vzdala podnikatelskej cinnosti a nastupil namiesto nej novy sef, ktory nechcel zamestnavat cudzincov a vsetkych nas vyhodil. Ja som si z toho nic nerobila, bola som v uplnej pohode, neubehlo par dni a uz som mala podnajom a novu pracu, kde mi bolo 100x lepsie ako v tej starej. Bola som stastna, bolo mi dobre, bolo mi fajn. Ale telesne som sa citila dost mizerne, zase ten problem s chronickou unavou, tocenie hlavy, pocity na odpadnutie, hlien v stolici, vytok z konecnika, nedostatok vzduchu v plucach, svrbenie pokozky, zhorsujuca sa pamat... az prisiel den, kedy ma stipali a palili oci a pery, mala som sucho v ustach, dve noci som nespala, prisla som do roboty, objala som sefku a povedala som jej, ze ja uz dalej nemozem, nevladzem... aj mi sibalo, aj som jej to povedala, ze mi sibe na hlavu, ale dokazala som jej povedat tolko, ze podla mojho nazoru to nie je psychoza, ale intoxikacia, teda psychicky prejav intoxikacie, citim sa otravena a som bezmocna, lebo neviem, odkial sa tie toxiny beru a ja chcem spoznat ich zdroj a definitivne ho z mojho tela odstranit. Dostala som vypoved s tym, ze sefka mi dala kontakt na jej praktickeho lekara vybavila pre mna unho termin na prehliadku a vraj nech sa vratim, ked si dam dokopy moj zdravotny stav. Ten lekar mi ale nevedel pomoct, nechapal, co mu to rozpravam, cudne na mna pozeral... Zase som si detoxikaciou pomohla sama. Do tej roboty som sa uz nevratila, zanechala som podnajom a vratila som sa domov k rodicom s tym, ze oddychnem si par mesiacov a potom si najdem niekde novu pracu. Tak aj bolo. Nasla som pracu, ale bolo to len na dobu urcitu, sezonna zmluva. To mi bolo jedno, ale zase sa mi zacal vracat ten problem, ze som sa zacala citit telesne zle, tahala sa so mnou chronicka unava, pocity na odpadnutie, svrbenie pokozky, nedostatok vzduchu v plucach, zhorsujuca sa pamat a hlien v stolici, vytok z konecnika, pocity otravenosti... Pomaly som zase citila, kam smerujem. Vtom nastal koniec sezony a vratila som sa na Slovensko zase na par mesiacov s tym, ze si neskor zase najdem novu pracu, ale najskor si dam do poriadku zdravotny stav. Rozhodla som sa, ze si svoje problemy budem teda riesit po jednom. Ako prve som sa rozhodla odstranit problemy s vytokom z konecnika a s hlienom v stolici. Navstivila som gastroenterologa, bola som na kolonoskopii. Vsetko som mu povedala o psychiatrickych hospitalizaciach, o tom ako som lieky nikdy nebrala, o tom, ako som na 100 % presvedcena, ze neslo o psychozu, ale len o psychicky prejav intoxikacie... Kolonoskopia ukazala extremne hypermobilne elongovane crevo. Ide o crevo tvarovo komplikovane, plne roznych zahybov a vlnoviek, z coho logicky vyplyva problem so stazenym vyprazdnovanim takeho typu, ze hoci aj mam stolicu kazdy den, predsa len nieco z toho, co som zjedla, zostava zachytene v niektorych zahyboch a vlnovkach toho creva a tam to potom kvasi, hnije a vypusta zo seba toxiny, z toho boli vsetky tie problemy... Dokopy som "sibnutost" zazila v mojom zivote teda 6x. Z toho 3x som si to riesila na psychiatrii a 3x svojpomocne doma detoxikaciou. Plus nechybalo vela a bola by som "sibnutost" zazila aj siedmykrat, ale nastastie nestalo sa. Po kolonoskopickom vysetreni som sa citila ako znovuzrodena, ako keby som vstala z hrobu a uvedomila som si, ze tak dobre mi este nikdy v zivote mojom nebolo. A preco mi bolo tak dobre? Lebo pred vysetrenim bolo treba vypit prehanadlo. Tym som sa dokonale vyprazdnila. A zrazu zo dna na den zmizla unava, zmizlo tocenie hlavy, zmizol problem s nedostatkom vzduchu v plucach, zlepsila s mi pamat, zmizlo svrbenie pokozky, zmizol vytok z konecnika a hlien zo stolice, ale hlavne ZMIZLI POCITY OTRAVENOSTI!!! Bolo mi odporucene uzivat probiotika a vlakninu, vela cvicit, sportovat, hybat sa, aby sa zlepsilo travenie. Samozrejme, ze toto vsetko uz dodrziavam a ja som sa este okrem toho z vlastnej vole rozhodla pre vegetariansku stravu, lebo mäso sa tazko travi a odstranila som zlozvyk, ktory som nadobudla, ked mi vytrhli prvy zub (co bolo este pred prvou psychozou): a to bol zlozvyk taky, ze som ani poriadne neprezuvala potravu a hltala som velke kusy. Dnes uz potravu poriadne prezuvam, mäso nejem, zjem len rybu a citim sa konecne stastna a spokojna a najmä telesne FIT. 9 rokov som zila s nalepkou blazon na cele. 9 rokov som zufalo hladala zdroj, z ktoreho pochadzaju toxiny a stalo ma to kopi casu, aj penazi, aj nervov. V priebehu tych rokov som si davala robit testy na intolerancie potravin, nejake intolerancie sa aj zistili, ale ani po vyluceni nevhodnych potravin to este stale nebolo ono. Isla som raz ako samoplatca aj na test na potravinovu alergiu, ktory bol negativny. Tiez ako samoplatca na gastrofibroskopiu, lebo som chcela vediet, ci mam celiakiu, tiez negativne, len sa ukazala silna laktozova intolerancia. Skusala som rozne veci, vyradit zo stravy vselico, ale nikdy to nebolo ono, lebo mäso som jedla stale a co bolo najhorsie, ze som prehltala velikanske kusy mäsa. A teraz je to uz konecne ono. Nebola som ani zdaleka jedina, mnohi smeli a odvazni mladi ludia, ktori od chudobnych rodicov odidu zo Slovenska za pracou do zahranicia, skoncia presne rovnako, ale u mna to nastastie dopadlo Happyendom, zatial, co najde sa aj vela takych, ktori si na svoj problem este stale neprisli. Napisala som tento dlhy prispevok, aby som pomohla tym, ktori zazili presne to, co ja, najst to, co hladaju. Najst odpoved na otazku: "Odkial sa vzali toxiny, ktore ma otravili?"
Ahoj Seroquel 200 ,chcem sa ta opytat ja som na psychiatrii este nebola, ze ci tebe tam robili aj nejake vysetrenia ze ako ten mozog pracuje ake latky ti chybaju a tak?
rád by som sa podelil o svoje skusenosti akutnu psychozu mi diagnostikovali v 19 bol som este na strednej skole , asi tak po mesiaci som si priznal ze neico je vázne v neporiadku so mnou, prvýkrát po anvsteve psychiatra som vyhodil lieky.. ale neskor ma rodina prehovorila ze je to ptorebne, zacal som brat rispen,lenze leicba nebola prilis efektivna a jeden den som sa nechal hospitalizovat v pinelovej nemonici,ale urvoen tej nemocnice bola nizka okolníi pacienti ktorí nemali absolutne ponatia co sa okolo nich deje ma stresovali este ovela viac. a vecer ked som telefonoval s mamkou som plakal ze tam uz encchem byt, potom som sa leicil viac menej dom, boli zle dni aj lepsie. ale choroba uz nebola tak siôlná ako na azciatkua ymslel som si ze som ok.take cudnejsie dni sa prejavovali tak raz za dva týzdne.. ale kolkokrát som envedel rozdelit ci je to normál alebo neic je zle velakrát som daval az vinu biozataze...trvalo to dokopy asi rok potom mi v skole uz byvalo vazne zle tak som zmenil liek.. da sa povedat ze zo zaciatku fungoval ale casom sa to vracalo a este horsie nez rpedtým rocnník som dokoncil ale s vela vymeskávaniami rpetoze som casto odisiel zo skoly ked soms a necitil dobre.. cez leto sa to postupne zhorsovalo uz to bolo raz do týzdna ale uz mi bolo jasný zdroj.. tak to trvalo este styri emsiace potom som sa nechal hospitalizovat v rakuskej nemocnici a dali mi liek zyprexa, liek hned zafungoval a od toho dna som uz nikdy ziadne cudne poctiy a myslienky nemal a tentorkát som o tom vazne rpesvedceny lebo si vsetky pocitiy sledujem nebývam unaveny zmatený ensustredenny vela sportujem a cítam vlea knih vsetko bez problemov jediný problem bol ze zyprexa mala vedlajsie ucinky a mal som rpoblemy s vyslovovaním enchal som sa hospitalizovat este raz ale uz len kvoli tej reci dali mi seroquel 200mg,, ten uzivam doteraz rec sa zlepsila ale do emsiaca sa tov ratilo tak mi dali akineton an zlepsenie funkcie ssvalov a odvtedy az doteraz je vsetko v poriadku uz to je osem mesiacov,, hovorí to aj moja doktorka ze nevidí zaidny pozitvný ani engatívny sympotom mozem robit cokolvek kedykolvek.. a teraz uprimne mozem pvoedat ze ekd je clovek v proadiku retrospektivny viem z pameti urcit vsetky dni ktore si pametám ci boli fajn alebo attackovane chorobou.. hospitalizovaný som bol dvakrát len po dobu 12 dníá vzdy som komunikoval s doktormi v anglictine.. a komunikujem tak doteraz .. myslím ze keby som enjake sympotmy mal tuto komunikaciu by som nezvladol .. a musím povedat ze symptomy ake ma megan som mal rpesne rovnake , enobvivnoval som sa z nejakých zlých cinov lebo som na ne ani nemal enrgiu ale clovek si pripadá ze nekomu ublizuje a nedokaze stým nic spravit,laik si povie ze je ton iluzia a ma pravdu, lenze v tej chvili to bola rpe mna skutocnost. ako aj pre mnohých dalsích, prajem vsetkým nech ich stretne rovnake stastie ako man pred 8mi mesiacmi som sa vidle na dozivotnom dochode ,, teraz mám ymsle cistu a ciele jasne :) este raz vsetkým drzím palce, enhovorím bojujte stým lebo nad chemiu v mozgu sa tazko vyhráva, doporucujem jednoho skusat vsetky veci co medicina dovoluje , raz sa najde cesta spat do skutocneho zivota :
Moj brat bol fyzicky napadnuty v spanku, vtedy sa zacali psychicke problemy. je hospitalizovany na psychiatrii a momentalne dostava elektricke soky :( a to tam je len nejake 3-4tyzdne ...
drzim palce,presne viem,cim si prechadzas :(
p.d., existuje diagnoza akutna psychoticka porucha bez schizofrennych priznakov a podla vsetkeho prave nou megan trpi...
A co je to psychoza bez schizofrenie? Vsak psychoza, ktora trva dlhsie ako pol roka, je schizofrenia.
To s tym vyspavanim je pravda, suvisi to so zlou chemiou v mozgu.
Mne sa stalo tiež niečo podobné. Tiež som blúznila a psychicky som sa zosypala. Diagnóza znela akútna psychóza bez schizofrénie.
Už je sú to 4 mesiace, co sa mi to stalo, ale sa mi zdá že som iná ako som bola pred tým. Kedysi som bola plná elánu a energie a teraz ledva prežívam, stále sa mi chce spať. Tiež som taká pesimistická, co je presný opak toho aká som bola. Predtým som bola ukecaná a spoločenská a taraz som uzavretá, nechce sa mi medzi ľudí. Ani v telke ma nič nebaví, ani čítať časopisy alebo knižky ma nebaví ani počúvať hudbu. Akoby som nemala energiu na nič a do všetkého sa musím nútiť.
mara,tak to si musela mať naozaj ťažke obdobie,
neviem si to ani predstaviť,lebo ja mam teraz uzkost a prekonala som hrozne stavy ale s tym čo ty pišeš ,sa to asi nedalo ani porovnať.
a uživaš stale nejake lieky aby sa to nevratilo alebo ako tozvladaš teraz po prekonani?
aj ja som mala psychozu, bolo to hrozne, nemohla som spat, mala som hrozne stavy, davali 7x elektrosoky, az to ma vratilo spat do normalneho zivota, a trvalo to velmi dlho, pokial som sa vratila spat do normalu. bola som aj hospitalizovana, a pomaly som sa z toho v nemocnici dostavala, nebola to fakt ziadna sranda. najviac to zobralo rodinu..., nevedeli, co sa to vlastne deje..., no bolo to fakt tazke, som rada, ze to mam za sebou, a dufam, ze sa mi to uz nikdy nevrati.
