Mam 17 rokov a vzdy som si vyberala len tie kamaratky, ktore splnali moje kriteria.Ako nahle mi nieco na nich vadilo,uz som ich nechcela vidiet.Neviem preco som taka.Som strasne prisna na svoje okolie (a na seba,to uz ani nehovorim) a vzdy na nich najdem nejaku chybu.No ale to,co som zacala robit asi pred rokom,je uz uplne mimo.Zacinam si pripadat ako sialenec,moja naj kamaratky uplne psychicky vydieram.Napriklad som mala zly den,bola som nestastna a zavolala som kamoske,nech ma trochu polutuje.Ta mi ale povedala,ze nemoze teraz hovorit,lebo je na tanci.To ma tak vytocilo,ze som ju v momente neznasala,urazila sa a pisala jej vycitave smsky,ako som s nou vobec mohla byt kamoska ked mi nikdy s nicim nepomoze.A to sa pozname odmalička.Ja som to tak ale naozaj citila,mam ppocit,ze nemam nikoho,kto ma chape a kto by bol ochotny ist za mnou aj na koniec sveta, lebo takych kamaratov by som chcela!
Psychicky vydieram naj kamaratky???
No že, mne to tiež trochu pripomína hraničiarske vystrájanie. Pritom však máme strach, že ostaneme sami, čo sa môže hmmm veeľmi reálne stať. Ale predsa len, niektoré veci mi tam na HPO nesedia... Každopádne, správaš sa fakt ako rozmaznané decko, uvedom sa! A prinajhoršom sa zmier s tým, že nik s tebou na kraj sveta nepôjde, lebo to je realita. Mám dojem, že nie si v prvom rade uzrozumená so svojou vlastnou osobnosťou.
"niekto, kto by bol ochotny ist s tebou aj na kraj sveta"????
...fúúúúha, dievca zlate! v prvom rade si laskavo uvedom, ze nie si stredobodom vesmiru a svet sa netoci len okolo teba! a dalsia vec, nakolko ty sama nie si ta, ktora by pre ineho "isla az na koniec sveta" a si neskutocne sebecka, bud rada, ze sa najde niekto, pre koho stojis aspon za tolko, ze sa s tebou vobec bavi! ostatni su ti lahostajni a nakoniec svojim spravanim docielis to, ze ty budes ta, ktora bude inym lahostajna a ostanes total sama.
Cudujem sa, ze vobec nejake kamaratky mas...ja by som ta kopla do prdele po prvom takomto excese.
tebe pekne sibe, dufam, ze stratis vsetkych priatelov a priatelky a ostanes uplne sama, aby ti konecne doslo aka si sprosta a co robis zle
co pises, znie ale aj ako zacinajuca HPO, takze moze byt, ze casom sa ocitnes ci uz dobrovolne, alebo nedobrovolne, u psychiatra
že to berieš príliš vážne :), tebe by sa ako páčilo, keby ti zavolala kamoška v tom najnevhodnejšom okamihu a potom by ťa bombardovala smskami, pri čom máš na práci miliónkrát dôležitejšiu alebo miliónkrát príjemnejšiu prácu? to by ma vážne štvalo a rýchlo by som prehodnotila svoje kamarátstvo s danou osobou, musíš si uvedomiť, že nie si stred jej vesmíru, a ani ona by nemala byť stredom toho tvojho (a ani žiaden iný kamarát), každý človek chce mať priestor pre seba, svoje koníčky, záujmy, priestor aj pre iných priateľov (apropo, keď máš také prísne kritéria na priateľov, asi ich nemáš veľa čo? tým, že ich nemáš dostatok, snažíš z nich vyždímať čo najviac, ale to je jedno, nemala by si sa na nich upínať)a skús prísť na to prečo máš na ostatných také prísne kritéria, v čom to pramení, či to nie je výchovou, alebo prehnaným perfekcionizmom, snahou zapáčiť sa, a tým že si vyberáš "určité pre teba dokonalé typy" možno tajne dúfaš, že budeš ako oni... neviem, príčin môže byť veľa, skús sa zamyslieť, dospieť a nechovať sa ako malé rozmaznané decko, ktoré stratilo hračku.. neber to v zlom, chcem ti dobre :)
no ved prave,ja ked sa niekoho zboznujem,tak prenho urobim vsetko!Mam pocit,akoby moja snaha zostala nedocenena a akoby ma brali len ako nejaku ´dobru kamosku´ ,sktorou sa staci stretnut raz do tyzdna a maju na chvilu pokoj!
