Úzkosť

Fiha, necakala som, ze toho bude tak vela. dufam, ze mi Andrej nevynada

tak jej zavolaj ty.Necakaj ze sa ozve ona. Ona ma plno klientov a mohlo sa stat, ze prave nemala cas, alebo zabudla. Aj ona je len clovek. Volaj hned!!

lencok citaj
• Čiernobiele myslenie – niečo je buď na 100 % dobré, alebo na 100 % zlé. Buď som génius alebo idiot. Depresívni ľudia tak posudzujú seba, druhých ľudí, život. Medzi týmito dvoma extrémami neexistuje nič. Samozrejme depresívny človek vidí seba, život a budúcnosť čierno a ostatných ľudí vidí bielo. Objavuje sa tu sklon k perfekcionizmu. Človek radšej nerobí nič aby neurobil chybu. Typické sú myšlienky typu: „Neurobil som skúšku – úplne som zlyhal“ , „Neviem to ako on – neviem vôbec nič“ a pod.
• Neprimerané zovšeobecňovanie – drobný neúspech môže byť zovšeobecnený na celú situáciu, prípadne na celý život. Kritika je chápaná ako odmietnutie. Myšlienky sa potom rozvíjajú napríklad takto: „Nepodarila sa mi prvá skúška – nepodarí sa mi ani druhá – nepodarí sa mi nič“ , „Nepáči sa mu môj účes – nepáčim sa mu – nikomu sa nepáčim“.
• Nepodložené závery – typickými príkladmi nepodložených záverov sú čítanie myšlienok a negatívne veštby.
Čítanie myšlienok: je pocit, že ľudia si o mne myslia niečo negatívne. Napr. mamička príde z poradne domov a vysvetľuje, že ľudia v čakárni si o nej myslia, že je zlá matka, pretože jej dieťa plakalo a nevedela ho utíšiť.
Negatívne veštby: ľudia v depresii si veštia samé katastrofy, zlyhania a problémy. Tieto pocity môžu spôsobiť, že sa negatívna predpoveď naozaj splní. Keď si človek vraví „Určite sa mi to nepodarí“ či „Určite mi zase bude zle“, riziko, že sa to naozaj stane je väčšie.
• Neprimerané sebaobviňovanie – znamená, že sa za všetko obviňujú. Napr. dieťa si nespravilo domácu úlohu a jeho matka sa za to obviňuje: „ Som zlá matka, je to moja vina“.
• Preháňanie a bagatelizovanie - znamená tendenciu maximalizovať negatívne zážitky a minimalizovať prípadné úspechy a pozitívne zážitky: „Nedokázala som pohotovo odpovedať – vidí, že som hlúpa – zlyhala som, budú ma ohovárať, vysmejú sa mi“. Pohľad na chybu, omyl, neúspech, či kritiku má až groteskne gigantické rozmery. Vzniká z toho pocit katastrofy, rastie pocit viny. Používajú sa katastrofické slová – hrozné, strašné, tragické: „To je hrozné, ako mi je zle“ a nadnesené slová – nikdy, všetko, nič, nikto, všetci: „Nikdy sa to nebudem vedieť naučiť“.
• Nevidenie kladov – je sklon vyberať zo situácií len ich negatívne stránky a nevšímať si to pozitívne. Depresívny človek vidí svet čiernymi okuliarami. V kontakte s druhými si všíma len kritiku a pochvalu nevníma. Druhých vidí cez ružový filter – sú šťastní, spokojní. A seba vidí cez čierny filter – „Určite sa im na mne nepáči oveľa viac vecí, ale zo slušnosti spomenuli len jednu“ , „Takúto reč by som nikdy nepredniesol, ona hovorí skvela, ja by som určite koktal“. Neide tu len o nevidenie kladov. Často sa tie klady znehodnocujú, zamietajú. Napr. jedna priateľka pochváli druhú ako pekne vyzerá. Tá to však neberie ako pochvalu, ale ako narážku na to, že pribrala: „Chváli ma len preto, aby mi urobila radosť, zo súcitu“. „Podarilo sa mi to pretože mi všetci pomáhali, vlastne som na tom nič neurobil sám, ani by som to nevedel, som k ničomu“.
• Musím, nesmiem, mal by som – v depresii sa často človek pokúša týmito slovami motivovať. Tieto tvrdenia vyvolávajú pocit napätia a človek sa už dopredu cíti byť unavený. Paradoxne namiesto povzbudenia pôsobia tieto slová opačne. Čím častejšie si človek vraví „Mal by som...“, tým väčšiu nechuť cíti niečo urobiť a zároveň vznikajú pocity viny a tento začarovaný kruh vedie k prehĺbeniu depresie.
• Uvažovanie pod vplyvom emócií – keď človek niečo silne prežíva, je o svojom názore pevne presvedčený. Nehovorí však „Ja to tak cítim“ alebo „Ja si to tak myslím“ , ale „Je to tak a tak“. Stretne napríklad na ulici človeka, ktorý mu pripomína niekoho, s kým má zlé skúsenosti. Pod vplyvom tejto nepríjemnej emócie je presvedčený, že aj tento človek je zlý a nedá sa mu veriť. Pritom vôbec nevie aký ten človek je, ale iba to aké pocity v ňom vyvoláva. Medzi tým môže byť veľký rozdiel. V depresii, keď je schopnosť uvažovať narušená, sú zmenené aj pocity a emócie a vyvodzovanie z nich je omylom. Príkladom takéhoto skresleného myslenia sú spojenia typu „Cítim sa vinným – musel som niečo spraviť zle“ či „Nemám chuť nič robiť a z ničoho nemám radosť – nič iného ako ležať v posteli nemá cenu“.
• Značkovanie – je vlastne extrémnou formou zovšeobecnenia. Človek, ktorý urobil chybu, sám seba označí za hlupáka, keď si na chvíľu ľahne , označí sa za leňocha. Ide tu vlastne o hodnotenie, pri ktorom sa všetky vlastnosti človeka skryjú pod jednu negatívnu značku, napr. blázon, hlupák, povaľač... Je to krutá sebatyrania a je to iracionálne. To isté platí aj o značkovaní druhých. Nikoho nemôžeme označiť za neschopného alebo agresívneho. Takáto značka znamená, že sa nám na niekom niečo nepáči, a to je jediné, čo môžeme pravdivo konštatovať. Rovnako sa dajú označkovať aj situácie: hrozná, neznesiteľná, neriešiteľná...
• Otázky – na ktoré si človek neodpovedá. „Čo so mnou bude?“, „Čo ak ...?“.
• Beznádej – v depresii je človek sústredený na svoje trápenie v prítomnosti a zabúda, že v minulosti sa cítil lepšie. Pochybuje alebo neverí, že je možné, aby sa v budúcnosti cítil lepšie. Akákoľvek aktivita sa zdá byť zbytočná.
• Bezmocnosť – sa vyvíja z presvedčenia, že naša nálada je spôsobená faktormi a vplyvmi mimo nás. Za tieto faktory sú pokladané: nepriaznivý osud, choroba, zlá strava, pôsobenie iných ľudí...
• Zavalenie sa nárokmi – vedie k ničnerobeniu . Človek si kladie také nároky, že je nemožné ich splniť. Naraz chce zvládnuť všetko, nedelí si úlohy na menšie časti. Alebo sa prehnane sústredí na jednu úlohu a ostatné sú zanedbané.
• Strach zo zlyhania – depresívny ľudia majú predstavu, že keď niečo skúsia a nevyjde to, budú sa cítiť sklamaní. Alebo sklamú iných. To vedie k odkladaniu a vyhýbaniu sa úlohám. Pri tomto postoji nájdeme aj zovšeobecňovanie „Keď sa mi nepodarilo toto, znamená to, že pokazím všetko.“. To je však prakticky aj logicky nezmysel. Nikto nedokáže pokaziť všetko.
• Strach z úspechu – z dôsledku nedostatku sebadôvery sa niekedy úspech stáva ešte viac riskantným ako zlyhanie. Strach vzniká hlavne z toho, že okolie po úspechu zvýši svoje očakávania na úspešného jedinca a ten potom neobstojí. Iný strach z úspechu sa objaví, keď má človek pocit, že ľudia okolo sú schopnejší ako on.
• Strach z odmietnutia a kritiky – človek sa bojí, že nebude prijatý, kým nebude perfektný.. Riziko odmietnutia je pre mnohých tak bolestné, že sa začnú vyhýbavo chovať. Sú stiahnutí a tichí. Potom však dostávajú málo ocenení, a tým aj málo motivácie k aktivite.

urcite si nasla nieco, co zodpoveda tvojim pocitom. To nie si ty to je depresia!!!!

vies moja psychlogicka mi mala zavolat a sa mi neozvala

sakra taky blby den ako dnes uz mat nechcem....a viete co je najhorie ze tym deptam aj tich ktorich lubim...dufam ze aj vas nie

kedy ides an terapiu?

dee ja nevladzem, ja som uplne zdeptana....neveim kde mam nacerpat sily

lencok ovlada ta uzkost a depka. Bojuj proti nim, nedaj sa, vysmej sa im do ksichtu!!!

tishi drz sa!!!
mne je tak hrozne, ja sa bojim....mam strach....ja neveim co sa so mnou deje

no ludia tak ja idem na to sedenie. papa zatial