:o((

Odkaz pre nešťastné babenky: Nebojte, všetko bde v pohode, len to chce trochu času.Na svete sa stávajú horšie veci,ako je rozchod s priateľom.Po čase sa budeme tomusmiať.Tak hlavu horeb a ŽITE !!!! :O-)))))

Je to tazke,ja som sa rozišla s priatelom pred pol rokom.Bola som s toho na začiatku velmi zufala.Pripadala som si ako sprosta v niektorých momentoch ako keby som nebola normalna.Stale som bola zahladena a v očiach som mala slzy.Aj ked ma vytiahli kamaratky vonku tak som stale myslela na neho.Asi po mesiaci sa to trosku zlepsilo.No vždy ked som ho videla tak sa to znova vratilo.Niekedy ma dokonca chytali aj take stavy že som nevedela čo mam robit.Behala som po byte ako zmetena.Nevedela som pochopit,že sa so mnou rozišiel.No asi po troch mesiacoch som si našla noveho priatela.A teraz postupom času zistujem že to bola chyba a bolo to moc skoro.Porovnavala som ich.A to je zle!Aj tak stale myslim na byvaleho.Moj terajši priatel o tom nevie,ale viem,že tým mu velmi ubližujem.Tak preto si nehladaj na rýchlo nikoho.Nieje to dobre riešenie.Daj tomu čas ked to bude mat prist tak to príde samo.A hlavne nebudeš trapit aj jeho.

dakujem za rady ale aj tak nemam chut zit.nic ma nebavi iba place a placem

Aho´jte... nechapem ako moze niekto davat taku radu, najdi si niekoho, ved je to hlupost, ved po rozchode este stale citi k tomu cloveku nieco, co sa neda iba tak smahom ruky zotriet... urcite si nemyslim, ze sa da zabudnut tak, ze si hned najde nahradu, ved to ani nejde, ved je to hlupost... to musi prist samo a musis to citit, ze je ten spravny cas a nie liecit rozchod nahradou... mozno sa mylim, neviem, ale ja to tak citim...

neboj,čo boli,to preboli,chce to len čas,ten je vraj lekar na všetky rany!aj ked už ostane jazvička,určite pride niekto,kto ju pofuka a bude všetko ako ma byt.držim palčeky!

miloš, hovoril som o rozchode a nevere, sme viac neverní a rozchod znášame ľahšie tak ako aj vela iných vecí v živote neberieme ich tak životne vážne ako baby a netrapime sa tak často aza take niekedy blbosti ako sa vedia baby

napr. ja som si myslela, ze som citliva, ale ked sledujem svojho priatela, jeho spravanie a vsetko, myslim, ze on je omnoho citlivejsi ako ja... a keby sme sa spolu rozisli, co sa hadam nikdy nerozideme, ani jeden to ale nechceme, tak si myslim, ze na nom by to malo vacsie nasledky ako na mne..

chlapi beru rozchod lepšie - je to pre nich príležitost na nový lov, ženy stratia dnes už iba imaginárnu "ochranu" sú zranitelnejšie.... skús si zobrať príklad z chlapov a ber to tiež ako príležitosť na zoznámenie sa s niekým lepším, nové zážitky...nesmut viac ako treba, každý takto premrhaný den je škoda, zivot je krátky

karin... kazdy si tym musi prejst a ty tiez, boli to, ale preboli, moja neboj, smutok potrebujeme v zivote tak ako radost, stastie a lasku, vyplac sa z toho, posilni ta to...slzy liecia ...good loock...

choď nakupovať, do posilňovne, do plavárne, do sauny, venuj sa škole, stretávaj sa častejšie so známymi, čítaj knihy, choď si zabehať, choď ku psychológovi, na prechádzku, von do zahraničia /to je osvedčené/, začni navštevovať nejaký krúžok, nezostávaj doma sama etc.... Vidíš koľko toho je, čo všetko možeš robiť aby si naňho nemyslela. Hlavne neseď doma a sama, stále s niekým komunikuj a cez deň sa snaž vyčerpať natoľko, že v noci rýchlo zaspíš. Chdievaj na nové miesta s priateľmi a popozeraj sa po niekom inom.