Ako zvladate problemy, ktore nezvladate?

Moje fajn kámošky sú už dávno preč...jedna sa odsťahovala,,strašne daleko...atd..kámoš z práce, ktorý mi bol ako brat.ma zradil...otočil sami chrbtom...
ja sa občas vykecám bratovi, alebo mame,,ktorá to potom rieši ked ja už neviem ako dalej.....
sestre nerozprávam o mojom trápení, nechcem ju tým zaťažovať.asi tak....
a občas prídem a napíšem tu,,ALE TOTO je môj posledný príspevok, lebo viac tu nemôžem chodiť....lebo niekto, ktorému som sa tiež niekedy vykecávala,,mala som pocit, že ma chápe, no potom sa zrazu všetko zavalilo,vysmieval sa mi a podobné veci...PC priateľ.....viem aj o tomto príspevku....a veľmi sa nahnevá, ked si toto tu prečíta, že píšem o ňom..
Ale ja len píšem ako to cítim, nič viac.......
Je mi dlžný veľkého ospravedlnenia a vysvetlenia mnohých vecí.lenže on nevie povedať ani obyčajné prepáč...
a rada by som vedela pod akou prezývkou píše na fore,,lebo niekedy mám pocit, že je tu..

TM, keď si sa rozhodla zostať v "nie šťastnom" manželstve, nájdi si aspoň pár svetlých bodov, ktoré ťa v ňom tešia. Ďalej kámošku, ktorej by si sa vykecala a ktorá by ťa pochopila, alebo sa vypíš na papier, zo všetkého čo ťa nasere (aj tu na zdraví sa môžeš vypísať sem tam:) a potom ho roztrhaj, spáľ, zakop.. a HLAVNE (!!) nájdi si niečo - záujmy, aktivity s deťmi, program na víkend, niečo na čo sa budeš tešiť.. napríklad si budeš šporiť na niečo, po čom túžiš.. proste ži si trochu po svojom a nenechaj sa ovplyvňovať okolím.
Teba zraňuje svokra a manžel. Nedovoľ im to. Nauč sa povzniesť nad ich správanie, chce to dlhý tréning, veľa bolesti to stojí, ale dá sa to. Ten postoj - zvládnem to - je fajn. Drž si ho. A aj keď budeš miliónkrát pochybovať a revať do vankúša, nevadí. Niekedy je dobré ich správanie ignorovať, niekedy si povedz slušne svoj názor. Ak si ale nestanovíš nejaký cieľ, niečo ako - keď deti odrastú, odídem a začnem odzačiatku - podľa mňa ťa to nešťastné manželstvo prevalcuje a zničí. To chce veľmi silného človeka, ktorý dokáže NEzošalieť v takejto situácii. Neviem, či toľko námahy stojí za to.

Máš rodičov?

Adam, ja viem, že ty si chápavý muž :)

Nech tu nikto nepíše že na svokre je niečo dobré..na tej mojej nie je niič...
Iba čo vkročí, otvorí dvere z práce ten môj...hned ho nabalamuti somarinami..a on.....je taký ***...že ju počúva...mala som pekný dník až doteraz......
Nechápem ako môže niekto meniť nálady ako ponožky.a zajtra mi bude vyznávať lásku v posteli......a ja...mu to stále tolerujem.....
nemôžem ani písať..

Budem to riešiť iba s chladnou hlavou,bez akýchkoľvek stresov, lebo kničomu nevedú iba ak..naozaj k nejakej chorobe.
A svokra? tá sa nezmení, lebo ja neviem meniť ľudí,,len sa musím naučiť s ňou žiť..ale niesom tá, ktorú každí môže urážať a ja budem ticho sedieť zo založenými rukami..
Stále si poviem svoj názor, pravdu ľudom rovno do očí, či sa to niekomu páči alebo nie..
Lebo ja som už taká..
A niektorí ľudia neradi počúvajú pravdu, tak potom sa dokážu aj dlho hnevať..ako napríklad aj moja svokra, ked jej vykričím pravdu, dokiaľ sa tá s tým zmieri, prejde aj nejaký ten čas..
A odsťahovať sa?..to proste nejde,,lebo za 10.rokov som sa už aj zabývala, zariadila,,nedá sa...a moja polovička?..odpovedal by...ved si chod..on by nikdy neodišiel...
tak sa veci majú...
Nuž taký je život, raz pekný, inokedy kľukatý...no musíme žiť...

Dve moznosti.
1. Odstahujte sa.
2. Dat svokre ultimatum, ze bud ta bude respektovat a nebude sa do vas starat alebo odchadzate.
Ja som to urobila s mojou mamou a odvtedy mam pokoj, nestara sa do nas. Dobre vie, ze by inak zostala sama. Bol to tvrdy boj a bolelo to mna i ju, ale inak to naozaj neslo. Velku odvahu mi dodala psychologicka. Skus sa ist poradit. Vidis, ze sama to nevies vyriesit.

Pokiaľ máš problém, si problém, lebo je v tebe...alebo v niekom inom??? :o))
To nebolo myslené ako urážka a ty si zareagovala ako na urážku...tak tadiaľto smeruj svoje myslenie...nie každý ťa chce uraziť a nie každý ti chce ublížiť...prečo hneď vybuchnúť? A energiu máš čerpať zo seba..zo svojich rozumných postojov k tomuto svetu, k ľuďom...Trebárs aj nereagovať na slová..slovo je len zvuk, to ty sama mu dávaš silu ťa uraziť a rozhodiť. Iba ty sama. Nikto iný. A máš pravdu, rozvod nie je riešenie. Riešenie je v rozume a v rozumnom uvažovaní. Tak mysli dievča, čo chceš zažívať. Či radosť alebo slzy.

uz som nasla, ze hej, no tak ti poviem, ze tým som si presla, byvanim so svokrou a bola som v dezolatnom stave, jedneho dna som povedala muzovi ze odchadzam, na druhy den sme isli vybavovat vlastne byvanie, takze tak, chlapa musis nakopnut!

A ked príde chvíľa,,zlá najhoršia..budem sa snažiť nabrať energiu,,síce neviem odkiaľ ju budem čerpať,,ale ZVLADNEM TO!

byvate so svokrou?

O.K!!!
TAK BUDEM SA SNAZIT TO NEJAKO ZVLADAT,,BEZ TYCH SLZ,,...aj ked niekedy som v tomto smere slaba a vyrevem sa ako malé decko,,
ALE VIAC NEBUDEEM......
Lebo život je krátky nato, aby sme sa nad niekým trápili...